Teorie pravděpodobnosti: Porovnání verzí
(Založena nová stránka s textem „3. Základy pravdepodobnosti''' 3.1. Základné pojmy Medzi základné pojmy patria: • náhoda – súhrn drobných, nezistiteľných vplyvov, ktoré…“) |
m |
||
| Řádek 1: | Řádek 1: | ||
| − | + | == Základy pravdepodobnosti == | |
| − | + | === Základné pojmy === | |
| − | Medzi základné pojmy patria | + | Medzi základné pojmy patria |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| + | * '''náhoda''' – súhrn drobných, nezistiteľných vplyvov, ktoré nepredpovedateľne ovplyvňujú výsledok. | ||
| + | * '''náhodný jav''' – na základe náhody môže, ale nemusí nastať. Zvyčajne sa označujú veľkými písmenami (A,B,C,D,...) a ďalej sa rozdeľujú na: | ||
| + | ** elementárne javy – najjednoduchšie a vzájomne vylučujúce sa (príklad: 6 elementárnych javov je: “pri hode kockou môže padnúť 6 čísel”). | ||
| + | ** zložené javy – komplexnejšie, rozložiteľné (ako napríklad zložený jav: “na kocke padne nepárne číslo” obsahuje tri elementárne javy, teda možné hodené čísla 1,3 alebo 5) | ||
| + | ** náhodný pokus – výsledok náhodného javu. Poznáme ho až po realizácii (príklad pokusu je hod kockou, kde môže nastať 6 rôznych javov). | ||
| + | * '''pravdepodobnosť''' – je vždy konkrétne číslo, ktoré definuje možnosť výskytu náhodného javu. | ||
| + | * '''podmienená pravdepodobnosť''' – výskyt istého javu je častokrát závislý na výskyte javu iného, vtedy hovoríme o podmienenej pravdepodobnosti. | ||
Medzi dôležitých teoretikov patria: | Medzi dôležitých teoretikov patria: | ||
| − | + | * Pascal | |
| − | + | * Pierre de Fermat | |
| − | + | * Kolmogorov | |
| − | + | * Laplace | |
| − | |||
Aktuální verze z 9. 4. 2017, 13:12
Základy pravdepodobnosti
Základné pojmy
Medzi základné pojmy patria
- náhoda – súhrn drobných, nezistiteľných vplyvov, ktoré nepredpovedateľne ovplyvňujú výsledok.
- náhodný jav – na základe náhody môže, ale nemusí nastať. Zvyčajne sa označujú veľkými písmenami (A,B,C,D,...) a ďalej sa rozdeľujú na:
- elementárne javy – najjednoduchšie a vzájomne vylučujúce sa (príklad: 6 elementárnych javov je: “pri hode kockou môže padnúť 6 čísel”).
- zložené javy – komplexnejšie, rozložiteľné (ako napríklad zložený jav: “na kocke padne nepárne číslo” obsahuje tri elementárne javy, teda možné hodené čísla 1,3 alebo 5)
- náhodný pokus – výsledok náhodného javu. Poznáme ho až po realizácii (príklad pokusu je hod kockou, kde môže nastať 6 rôznych javov).
- pravdepodobnosť – je vždy konkrétne číslo, ktoré definuje možnosť výskytu náhodného javu.
- podmienená pravdepodobnosť – výskyt istého javu je častokrát závislý na výskyte javu iného, vtedy hovoríme o podmienenej pravdepodobnosti.
Medzi dôležitých teoretikov patria:
- Pascal
- Pierre de Fermat
- Kolmogorov
- Laplace