Proměnná

Verze z 14. 1. 2015, 03:25; Ondrej.Novak (diskuse | příspěvky)

(rozdíl) ← Starší verze | zobrazit aktuální verzi (rozdíl) | Novější verze → (rozdíl)

Premennú môžeme charakterizovať ako vlastnosť (rys, symbol, konštrukt), ktorej priraďujeme rôzne čísla alebo hodnoty podľa istých pravidiel. Premennou môže byť napríklad teplota vzduchu, ktorej priraďujeme podľa pravidiel určitú hodnotu v stupňoch Celzia; rôzne demografické údaje ako vek, pohlavie, rodinný stav; inteligencia a podobne. Aktuálne hodnoty týchto premenných sa potom nazývajú dáta.

Klasifikace proměnných

Premenné klasifikujeme podľa rôznych kritérií. Jedno zo základných delení je delenie na:

  • závislé premenné
  • nezávislé premenné

Závislá a nezávislá premenná

Pri testovaní hypotéz sa snažíme zistiť, aký je vzťah medzi dvoma a viacerými premennými, aký je vplyv jednej premennej na zmenu druhej premennej. Ak ide o príčinný vzťah, zmena nezávislej premennej spôsobuje zmenu závislej premennej bez ohľadu na prítomnosť ďalších premenných.

  • Premenná, ktorá spôsobuje daný efekt, sa nazýva nezávislá premenná. Nezávislú premennú označujeme aj ako prediktor alebo explanačná premenná.
  • Naopak, premenná, ktorá sa vplyvom nezávislej premennej zmení, je závislá premenná. Závislú premennú nazývame aj odpoveďová, kriteriálna alebo cieľová. Závislá premenná dostala takého označenie preto, lebo jej kvalita, hodnota a pod. závisí od inej premennej (nezávislej premennej).

V experimente výskumník manipuluje s nezávislou premennou a zisťuje, aký to má dôsledok na závislú premennú.

  • Príklad: Budeme zisťovať, aký majú vplyv zmena nálady na zmenu výkonu participantov. Mali by sme dve skupiny participantov, na ktorých by sme pôsobili odlišne. Jedna skupina by pozerala zábavné video, zatiaľ čo druhá skupina by pozerala neutrálne video. Pri prvej skupine by sme pozorovali zlepšenie nálady, zatiaľ čo u druhej skupiny by sa neprejavila žiadna výrazná zmena nálady. Manipulovali sme s premennou nálada (nezávislá premenná – dobrá, neutrálna nálada vyvolaná pozeraním videa) na zmenu výkonu (závislá premenná, ktorá sa menila vplyvom zmeny nálady).

Intervenujúca premenná

Pri realizácii výskumu sa môžeme stretnúť aj s rušivou (mätúcou, intervenující) premennou. Je to premenná, ktorá má vzťah k cieľovej premennej a mení naše uvažovanie o vzťahu závislej a nezávislej premennej.

Diskrétna a spojitá premenná

Premenné môžeme ďalej deliť na diskrétne a spojité.

  • Spojitá (alebo kontinuálna) premenná môže dosahovať rôzne hodnoty na kontinuu. Spojitou premennou je napríklad nálada, ktorá tvorí kontinuum od veľmi zlej až po veľmi dobrú náladu alebo teplota, ktorá môže dosahovať od mínusových hodnôt až po vysoké hodnoty.
  • Diskrétne premenné dosahujú konečný počet hodnôt, pričom sa nemusí jednať len o numerické hodnoty (napríklad počet dosiahnutých bodov v teste), ale napríklad o kategórie ako pohlavie (muž/žena) alebo národnosť (Angličan, Grék, Rus a podobne).

Podnetová, organizmická a odpoveďová premenná

Premenné delíme aj na podnetové, organizmické a odpoveďové.

  • Podnetové premenné môžeme charakterizovať ako premenné, ktoré vychádzajú zo špecifických podnetov a sú to vlastne vstupy – napríklad ukážka z filmu, farba, položky, ktoré si máme zapamätať, a podobne.
  • Na základe spracovaných informácii vznikajú výstupy – odpovede, ktoré nazývame odpoveďové premenné – napríklad odpovede na otázky z dotazníka, výkon v teste, fyziologické reakcie.
  • Ak hovoríme o charakteristikách systému, ktorý tieto informácie spracováva, ide o organizmické premenné – napríklad vek, pohlavie, vedomosti, zdravotný stav, inteligencia.

Tieto tri typy premenných spolu navzájom súvisia a môžu sa ovplyvňovať.

Zdroje

Reference

  1. Ferjenčík, J. 2000. Úvod do metodologie psychologického výzkumu: Jak zkoumat lidskou duši. Vyd. 1. Praha: Portál, 2000. 256 s. ISBN 80-7178-367-6.
  2. Hendl, J. 2006. Přehled statistických metod zpracování dat: Analýza a metaanalýza dat. Vyd. 2. Praha: Portál, 2006. 583 s. ISBN 80-7367-123-9.
  3. Sani, F. – TODMAN, J. 2006. Experimental Design and Statistics for Psychology: A First Course. 1. ed. Oxford: Blackwell Publishing, 2006. 224 p. ISBN 978-1-4051-0023-6.