Diagnostika školní zralosti: Porovnání verzí

(zmenil som písmo)
(Nejsou zobrazeny 4 mezilehlé verze od stejného uživatele.)
Řádek 1: Řádek 1:
'''Diagnostika školní zralosti'''
+
=='''Diagnostika školní zralosti'''==
  
  
'''1. Definícia'''
+
=='''1. Definícia'''==
 
Školská zrelosť je významným krokom v živote dieťaťa. Je určená viacerými faktormi, ktoré podmieňujú schopnosť žiaka zvládnuť nároky prostredia školy. V odbornej literatúre je školská zrelosť vymedzovaná ako dosiahnutie takého stupňa vývoja, kedy je dieťa schopné sa zúčastniť školského vyučovania.  
 
Školská zrelosť je významným krokom v živote dieťaťa. Je určená viacerými faktormi, ktoré podmieňujú schopnosť žiaka zvládnuť nároky prostredia školy. V odbornej literatúre je školská zrelosť vymedzovaná ako dosiahnutie takého stupňa vývoja, kedy je dieťa schopné sa zúčastniť školského vyučovania.  
Súbežne so školskou zrelosťou sa môžeme stretnúť aj so školskou pripravenosťou. Tento termín je však viac vnímaný pedagogicky, kedy chápe pripravenosť ako kompetencie žiaka, s ktorými sám pracuje, a neskôr preukazuje určité vedomosti (Baranovská, 2014).
+
Súbežne so školskou zrelosťou sa môžeme stretnúť aj so školskou pripravenosťou. Tento termín je však viac vnímaný pedagogicky, kedy chápe pripravenosť ako kompetencie žiaka, s ktorými sám pracuje, a neskôr preukazuje určité vedomosti.<ref>BARANOVSKÁ, A. (2014). Pripravenosť dieťaťa na školu - spôsoby zisťovania a možnosti rozvíjania.</ref> Psychológovia zaoberajúci sa školskou psychológiou v priebehu rokov ponúkli viacero hľadísk, zložiek ktoré definujú školskú zrelosť – v dnešnom pohľade sa jedná predovšetkým o tieto tri zložky.  
Psychológovia zaoberajúci sa školskou psychológiou v priebehu rokov ponúkli viacero hľadísk, zložiek ktoré definujú školskú zrelosť – v dnešnom pohľade sa jedná predovšetkým o tieto tri zložky.  
+
 
 +
=='''2. Legislatívny rámec zápisu žiaka'''==
 +
 +
Z hľadiska zákona, ktorý súvisí so školskou dochádzkou, zápisom čo v širšom zmysle vplýva na diagnostiku školskej zrelosti je Zákon č. 561/2004 Sb. Ide o zákon platný v Českej republike, ktorého účinnosť trvá od 1. 1. 2005. Z formálneho hľadiska zákon rozoberá predškolské, základné, stredné, vyššie odborné a iné vzdelávanie.
 +
 
 +
 
 +
'''V tretej časti, v hlave tretej sa píše''': „''Zákonný zástupce je povinen přihlásit dítě k zápisu k povinné školní docházce, a to v době od 1. dubna do 30. dubna kalendářního roku, v němž má dítě zahájit povinnou školní docházku.''“
 +
 
 +
 
 +
'''Z hľadiska odkladu školskej dochádzky nachádzame nasledovné''': „''Není-li dítě tělesně nebo duševně přiměřeně vyspělé a požádá-li o to písemně zákonný zástupce dítěte v době zápisu dítěte k povinné školní docházce podle § 36 odst. 4, odloží ředitel školy začátek povinné školní docházky o jeden školní rok, pokud je žádost doložena doporučujícím posouzením příslušného školského poradenského zařízení, a odborného lékaře nebo klinického psychologa. Začátek povinné školní docházky lze odložit nejdéle do zahájení školního roku, v němž dítě dovrší osmý rok věku''."
 +
 
 +
 
 +
'''V prípade ak je dieťa zaškolené predčasne, v prvom polroku zákon stále vymedzuje možnosť odkladu''': ''„Pokud se u žáka v prvním roce plnění povinné školní docházky projeví nedostatečná tělesná nebo duševní vyspělost k plnění povinné školní docházky, může ředitel školy se souhlasem zákonného zástupce žákovi dodatečně v průběhu prvního pololetí školního roku odložit začátek plnění povinné školní docházky na následující školní rok“''.
 +
 
 +
Povinná školská dochádzka začína prvým dňom školského roku, ktorému predchádza stanoveného dosiahnutie veku dieťaťa, šesť rokov – ak to samozrejme nie je určené inak (napríklad odklad). Podmienkou prijatia dieťaťa narodeného od septembra do decembra roku, kedy začína školský rok, je odporučenie o primeranom zdravotnom a duševnom stave. Ak sa jedná o dieťa ktoré sa narodilo od januára do júna nasledujúceho roku,  podmienkou je rovnako odporúčacie vyjadrenie od školského poradenského centra, plus rodič doloží posudok od odborného detského lekára, ktoré dá ku svojej žiadosti o zápis.<ref>BEDNÁŘOVÁ, J., ŠMARDOVÁ V. (2010). Školní zralost: co by mělo umět dítě  pred vstupem do školy. Computer Press.</ref>
  
  
  
'''2. Legislatívny rámec zápisu žiaka'''
+
<br />
Z hľadiska zákona, ktorý súvisí so školskou dochádzkou, zápisom čo v širšom zmysle vplýva na diagnostiku školskej zrelosti je Zákon č. 561/2004 Sb. Ide o zákon platný v Českej republike, ktorého účinnosť trvá od 1. 1. 2005. Z formálneho hľadiska zákon rozoberá predškolské, základné, stredné, vyššie odborné a iné vzdelávanie.
+
=='''3. Zložky školskej zrelosti'''==
V tretej časti, v hlave tretej sa píše: „Zákonný zástupce je povinen přihlásit dítě k zápisu k povinné školní docházce, a to v době od 1. dubna do 30. dubna kalendářního roku, v němž má dítě zahájit povinnou školní docházku.“
 
Z hľadiska odkladu školskej dochádzky nachádzame nasledovné: „Není-li dítě tělesně nebo duševně přiměřeně vyspělé a požádá-li o to písemně zákonný zástupce dítěte v době zápisu dítěte k povinné školní docházce podle § 36 odst. 4, odloží ředitel školy začátek povinné školní docházky o jeden školní rok, pokud je žádost doložena doporučujícím posouzením příslušného školského poradenského zařízení, a odborného lékaře nebo klinického psychologa. Začátek povinné školní docházky lze odložit nejdéle do zahájení školního roku, v němž dítě dovrší osmý rok věku.„
 
V prípade ak je dieťa zaškolené predčasne, v prvom polroku zákon stále vymedzuje možnosť odkladu – a to nasledovne: „Pokud se u žáka v prvním roce plnění povinné školní docházky projeví nedostatečná tělesná nebo duševní vyspělost k plnění povinné školní docházky, může ředitel školy se souhlasem zákonného zástupce žákovi dodatečně v průběhu prvního pololetí školního roku odložit začátek plnění povinné školní docházky na následující školní rok“.
 
Povinná školská dochádzka začína prvým dňom školského roku, ktorému predchádza stanoveného dosiahnutie veku dieťaťa, šesť rokov – ak to samozrejme nie je určené inak (napríklad odklad). Podmienkou prijatia dieťaťa narodeného od septembra do decembra roku, kedy začína školský rok, je odporučenie o primeranom zdravotnom a duševnom stave. Ak sa jedná o dieťa ktoré sa narodilo od januára do júna nasledujúceho roku,  podmienkou je rovnako odporúčacie vyjadrenie od školského poradenského centra, plus rodič doloží posudok od odborného detského lekára, ktoré dá ku svojej žiadosti o zápis. (Bednářová, Šmardová, 2010).
 
  
  
 +
'''Tri hľadiská školskej zrelosti''':
  
'''3. Zložky školskej zrelosti'''
 
Tri hľadiská školskej zrelosti:
 
 
Kognitívna oblasť - charakterizuje  ju diferencované vnímanie, dostatočná koncentrácia pozornosti, schopnosť analytického myslenia, isté oslabenie fantázie v prospech racionálneho prístupu ku skutočnosti, adekvátna úroveň pamäti, vizuálno-motorické schopnosti, istá úroveň všeobecných vedomostí a ovládanie hovorovej reči.
 
Kognitívna oblasť - charakterizuje  ju diferencované vnímanie, dostatočná koncentrácia pozornosti, schopnosť analytického myslenia, isté oslabenie fantázie v prospech racionálneho prístupu ku skutočnosti, adekvátna úroveň pamäti, vizuálno-motorické schopnosti, istá úroveň všeobecných vedomostí a ovládanie hovorovej reči.
 +
 
Citová oblasť - emočná stabilita, schopnosť potlačiť impulzívne reakcie, zapojenie citu do motivácie ku školskej práci, schopnosť vyrovnávať sa s pocitom strachu, napätia, trémy a obáv z neúspechu, odolnosť voči záťaži vyplývajúcej zo školskej situácii
 
Citová oblasť - emočná stabilita, schopnosť potlačiť impulzívne reakcie, zapojenie citu do motivácie ku školskej práci, schopnosť vyrovnávať sa s pocitom strachu, napätia, trémy a obáv z neúspechu, odolnosť voči záťaži vyplývajúcej zo školskej situácii
Sociálna oblasť - spôsobilosť dieťaťa byť dlhšiu dobu bez matky, schopnosť  stýkať sa s inými deťmi a začleniť sa do ich kolektívu, schopnosť akceptovať autoritu učiteľa, schopnosť prevziať novú rolu žiaka. Sociálne zrelé dieťa je samostatné a má odpovedajúce sociálne návyky.
 
  
Pri školskej zrelosti spomeniem determinant školského výkonu podľa Plocka.
+
Sociálna oblasť - spôsobilosť dieťaťa byť dlhšiu dobu bez matky, schopnosť  stýkať sa s inými deťmi a začleniť sa do ich kolektívu, schopnosť akceptovať autoritu učiteľa, schopnosť prevziať novú rolu žiaka. Sociálne zrelé dieťa je samostatné a má odpovedajúce sociálne návyky. Pri školskej zrelosti spomeniem determinant školského výkonu podľa Plocka.
Plocek (1983) formuloval svoje tézy na vzdeláva teľnosť a vychovateľnosť žiaka nasledovne:
+
 
a) Dieťa (osobnosť a zdrav. stav)
+
 
b) Prostredie (širšie a užšie)
+
'''Plocek formuloval svoje tézy na vzdeláva teľnosť a vychovateľnosť žiaka nasledovne'''<ref name=":0">DAN, J. (2006). Faktory determinující školní výkon. Katedra psychologie Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity v Brně. Brno</ref>:
c) Výchovno-vzdelávací proces
+
 
Pri osobnosti dieťaťa sa jedná hlavne o 3 intelektové faktory. Z hľadiska a) kvantitativne-potenciálneho ide o rozsah vzdelávateľnosti. Za b) kvalitativne-štrukturálne hľadisko hovorí o kvalite vnímania, spracovania a štrukturalizácii podnetov zo strany jedinca. Tu patrí dysgrafia, dyslexia a pod. Ako posledné c) funkcionálne-dynamické hľadisko. Charakterizujú ho zvláštnosti rýchlosti psychických procesov (bradypsychizmus) a rozsahu spracovania podnetov.  
+
*Dieťa (osobnosť a zdrav. stav)
 +
*Prostredie (širšie a užšie)
 +
*Výchovno-vzdelávací proces
 +
 
 +
 
 +
'''Pri osobnosti dieťaťa sa jedná hlavne o 3 intelektové faktory'''<ref name=":0" />:
 +
 
 +
a) kvantitativne-potenciálneho ide o rozsah vzdelávateľnosti  
 +
 
 +
b) kvalitativne-štrukturálne hľadisko hovorí o kvalite vnímania, spracovania a štrukturalizácii podnetov zo strany jedinca. Tu patrí dysgrafia, dyslexia a pod.  
 +
 
 +
c) funkcionálne-dynamické hľadisko. Charakterizujú ho zvláštnosti rýchlosti psychických procesov (bradypsychizmus) a rozsahu spracovania podnetov.  
 +
 
 +
 
 
Zdravotný stav dieťaťa je nedeliteľnou súčasťou určovania školskej zrelosti. Jedná sa o diagnostiku rôznych telesných, psychických, zmyslových anomálií – ktoré by teoreticky negatívne mohli v budúcnosti vplývať alebo už vplývajú na žiaka.
 
Zdravotný stav dieťaťa je nedeliteľnou súčasťou určovania školskej zrelosti. Jedná sa o diagnostiku rôznych telesných, psychických, zmyslových anomálií – ktoré by teoreticky negatívne mohli v budúcnosti vplývať alebo už vplývajú na žiaka.
Pri prostredí je nutné si uvedomiť dôležitosť nukleárnej rodiny dieťaťa. Všíma sa socioekonomické zázemie, sociokultúrna úroveň rodiny, podnetovosť domáceho prostredia a hodnotové zameranie rodičov. Pri širšom prostredí hovoríme o prostredí ktoré rovnako vplýva na jedinca, avšak na úrovni priateľov, sociálnej skupiny atď.
+
 
 +
V prostredí je nutné si uvedomiť dôležitosť nukleárnej rodiny dieťaťa. Všíma sa socioekonomické zázemie, sociokultúrna úroveň rodiny, podnetovosť domáceho prostredia a hodnotové zameranie rodičov. Pri širšom prostredí hovoríme o prostredí ktoré rovnako vplýva na jedinca, avšak na úrovni priateľov, sociálnej skupiny atď.
 +
 
 
Pri výchovno-vzdelávacom procese od Plocka, hovoríme o interakcii dieťaťa s učiteľom, interakcii dieťaťa s ostatnými deťmi v kolektíve. Dôležitá je forma výuky (v prípade ak je dieťa dlhodobo choré), vzdialenosť od školy a podobne.
 
Pri výchovno-vzdelávacom procese od Plocka, hovoríme o interakcii dieťaťa s učiteľom, interakcii dieťaťa s ostatnými deťmi v kolektíve. Dôležitá je forma výuky (v prípade ak je dieťa dlhodobo choré), vzdialenosť od školy a podobne.
  
  
 +
=='''4. Školská nezrelosť'''==
 +
Jirásek hovorí o problémoch, ktoré súvisia s problémom školskej nezrelosti. Popisuje nedostatky vo výchovnom prostredí, nedostatky v somatickom vývoji, neurotický povahový vývoj, ranné poškodenie CNS a výrazne podpriemerný intelekt<ref name=":1">JIRÁSEK, J. (1970). Test školní zralosti. Psychodiagnostické centrum. Bratislava.</ref>. Uvedené naznačuje, že nie všetky deti so slabými výsledkami v testoch musí byť nutne nezrelé  pre školu. Kombinujú sa  organické faktory s výchovou.
 +
 +
 +
'''Jirásek ďalej delí faktory školskej nespôsobilosti do 3 skupín'''<ref name=":1" />:
 +
 +
*faktory dočasne brzdiace duševné zrenie, ako je málo podnetové výchovné prostredie, dočasná psychická traumatizácia, psychické koreláty vážnejších a recidivujúcich somatických ochorení.
 +
 +
*faktory  spôsobujúce ireparabilnú nespôsobilosť ku školskej dochádzke, napr. celkový defekt intelektu ( slabomyselnisť či slaboduchosť kombinovaná s inými negativnými prvkami, ako je primitívne rodinné prostredie a pod.)
 +
 +
*faktory spôsobujúce trvalý alevo veľmi obtiažne  kompenzovateľný handicap pre zaradenie do normálnej školy, napr. rané či postinfekčné poškodenie CNS.
 +
 +
 +
'''Nezrelé dieťa''':
  
'''4. Školská nezrelosť'''
+
*nevie diferencovať komplexné zrakové a sluhovo-rečové prejavy
Jirásek (1970), hovorí o problémoch, ktoré súvisia s problémom školskej nezrelosti. Popisuje nedostatky vo výchovnom prostredí, nedostatky v somatickom vývoji, neurotický povahový vývoj, ranné poškodenie CNS a výrazne podpriemerný intelekt.
+
*nezvládne jazyk a reč- ver. schopnosti
Uvedené naznačuje, že nie všetky deti so slabými výsledkami v testoch musí byť nutne nezrelé  pre školu. Kombinujú sa  organické faktory s výchovou.
+
*nie je schopné uvažovať konkrétne logicky
Jirásek (1970) ďalej delí faktory školskej nespôsobilosti do 3 skupín:
+
*nevydrží pracovať dlhšie a koncentrovane
- faktory dočasne brzdiace duševné zrenie, ako je málo podnetové výchovné prostredie, dočasná psychická traumatizácia, psychické koreláty vážnejších a recidivujúcich somatických ochorení.
+
*nevie regulovať svoje správanie
- faktory  spôsobujúce ireparabilnú nespôsobilosť ku školskej dochádzke, napr. celkový defekt intelektu ( slabomyselnisť či slaboduchosť kombinovaná s inými negativnými prvkami, ako je primitívne rodinné prostredie a pod.).
+
*nie je motivované pre učenie
- faktory spôsobujúce trvalý alevo veľmi obtiažne  kompenzovateľný handicap pre zaradenie do normálnej školy, napr. rané či postinfekčné poškodenie CNS.
+
*nie je emočne zrelé
Nezrelé dieťa:
 
- nevie diferencovať komplexné zrakové a sluhovo-rečové prejavy
 
- nezvládne jazyk a reč- ver. schopnosti
 
- nie je schopné uvažovať konkrétne logicky
 
- nevydrží pracovať dlhšie a koncentrovane
 
- nevie regulovať svoje správanie
 
- nie je motivované pre učenie
 
- nie je emočne zrelé
 
  
  
Ďalším faktorom, ktoré je treba mať na zreteli je vek dieťaťa. Hranica 6 rokov  je podstatná, avšak len orientačná.  Možnosť uvažovať o vstupu do školy i pre deti, ktoré sa narodili na jeseň.  Častejšie je však druhá situácia, kedy rodičia žiadajú o odloženie nástupu do školy o rok. Niekedy môže byť prítomný záujem zo strany rodiča predlžiť svojím deťom „predškolský čas“. Telesný vzrast a vývoj i zdravotný stav hrajú dôležitú rolu (Svoboda a kol. 2009). Somaticky vyspelejšie deti sa lepšie adaptujú na školu. V praxi sa pre odhad používa tzv. filipínska miera- dieťa je zrelé pre školu vtedy keď si rukou dosiahne cez hlavu na ucho na opačnú stranu.
+
Ďalším faktorom, ktoré je treba mať na zreteli je vek dieťaťa. Hranica 6 rokov  je podstatná, avšak len orientačná.  Možnosť uvažovať o vstupu do školy i pre deti, ktoré sa narodili na jeseň.  Častejšie je však druhá situácia, kedy rodičia žiadajú o odloženie nástupu do školy o rok. Niekedy môže byť prítomný záujem zo strany rodiča predlžiť svojím deťom „predškolský čas“. Telesný vzrast a vývoj i zdravotný stav hrajú dôležitú rolu.<ref>SVOBODA, M., KREJČÍŘOVÁ, M., VÁGNEROVÁ, M. (2009). Psychodiagnostika dětí a dospívajícich.</ref> Somaticky vyspelejšie deti sa lepšie adaptujú na školu. V praxi sa pre odhad používa tzv. filipínska miera- dieťa je zrelé pre školu vtedy keď si rukou dosiahne cez hlavu na ucho na opačnú stranu.
 
Posudzovanie školskej zrelosti prebieha obvykle v 2  etapách. Screening robia často učitelia v materských školách. Pri výskyte pochybnosti či problému dochádza k podrobnejšiemu vyšetreniu, robenému v pedagogicko-psychologických poradniach.
 
Posudzovanie školskej zrelosti prebieha obvykle v 2  etapách. Screening robia často učitelia v materských školách. Pri výskyte pochybnosti či problému dochádza k podrobnejšiemu vyšetreniu, robenému v pedagogicko-psychologických poradniach.
  
  
 +
=='''5. Ďalšie aspekty školskej zrelosti'''==
 +
Pri školskej zrelosti nemôžeme zabudnúť na aspekty, ktoré jednotlivo vie psychológ postrehnúť pri posudzovaní školskej zrelosti, ako aj pri neskoršom vytváraní individuálneho plánu rozvíjania týchto schopností.
 +
 +
 +
'''Motorika a grafomotorika'''
  
'''5. Ďalšie aspekty školskej zrelosti'''
 
Pri školskej zrelosti nemôžeme zabudnúť na aspekty, ktoré jednotlivo vie psychológ postrehnúť pri posudzovaní školskej zrelosti, ako aj pri neskoršom vytváraní individuálneho plánu rozvíjania týchto schopností.
 
Motorika a grafomotorika
 
 
Aby dieťa bolo úspešné v školskom prostredí potrebuje mať dostatočne rozvinutú motoriku. Vo všeobecnosti motorika znázorňuje pohybovú schopnosť človeka. Hrubá motorika je tvorená pohybmi celého tela, alebo inak povedané veľkými svalovými skupinami. Jemnou motorikou označujeme takú, kde sa jedná napríklad o pohyb ruky. Napríklad jemná motorika ruky môže byť testovaná a zároveň rozvíjaná navliekaním korálok na motúzok.  
 
Aby dieťa bolo úspešné v školskom prostredí potrebuje mať dostatočne rozvinutú motoriku. Vo všeobecnosti motorika znázorňuje pohybovú schopnosť človeka. Hrubá motorika je tvorená pohybmi celého tela, alebo inak povedané veľkými svalovými skupinami. Jemnou motorikou označujeme takú, kde sa jedná napríklad o pohyb ruky. Napríklad jemná motorika ruky môže byť testovaná a zároveň rozvíjaná navliekaním korálok na motúzok.  
 +
 
V tomto ohľade je pri vývine týchto schopností dieťaťa potrebné ho v rámci možnosti patrične podporovať a vytvárať mu príležitosti ku zvyšovaniu týchto zručností. Vo veľkom ide o precvičovanie pohybov tela, športových aktivít, skákania, lezenia, atď. V malom hovoríme o tvorivých činnostiach ako napríklad lepenia vecí, skladania, kreslenia, strihania – za účelom vytvorenia nejakého diela alebo obrazu (väčšieho celku).
 
V tomto ohľade je pri vývine týchto schopností dieťaťa potrebné ho v rámci možnosti patrične podporovať a vytvárať mu príležitosti ku zvyšovaniu týchto zručností. Vo veľkom ide o precvičovanie pohybov tela, športových aktivít, skákania, lezenia, atď. V malom hovoríme o tvorivých činnostiach ako napríklad lepenia vecí, skladania, kreslenia, strihania – za účelom vytvorenia nejakého diela alebo obrazu (väčšieho celku).
Reč
+
 
 +
 
 +
'''Reč'''
 +
 
 
V prostredí školy, v procese výučby je nevyhnutné aby dieťa dokázalo hovorené slovo správne počuť, pochopiť, interpretovať a zopakovať. Pri napríklad hovorenia by nemali byť problémy s rečou, vyslovovaním. Pri deťoch so špecifickými poruchami učenia je vyššia pravdepodobnosť výskytu podobných problémov rečou. Tiež je to však na posúdení psychológa, logopéda, a iných odborných pracovníkov, pretože rečový problém môže byť v krátkom časovom horizonte odstránený, alebo nemusí byť označovaný za natoľko závažný – aby dieťa muselo mať navrhnutý odklad – stále hovoríme o dieťati ktoré v tomto veku sa rýchlo vyvíja a mení.
 
V prostredí školy, v procese výučby je nevyhnutné aby dieťa dokázalo hovorené slovo správne počuť, pochopiť, interpretovať a zopakovať. Pri napríklad hovorenia by nemali byť problémy s rečou, vyslovovaním. Pri deťoch so špecifickými poruchami učenia je vyššia pravdepodobnosť výskytu podobných problémov rečou. Tiež je to však na posúdení psychológa, logopéda, a iných odborných pracovníkov, pretože rečový problém môže byť v krátkom časovom horizonte odstránený, alebo nemusí byť označovaný za natoľko závažný – aby dieťa muselo mať navrhnutý odklad – stále hovoríme o dieťati ktoré v tomto veku sa rýchlo vyvíja a mení.
Vnímanie
+
 
 +
 
 +
'''Vnímanie'''
 +
 
 
Pod tento súhrnný názov patrí sluchové, zrakové, časové, a priestorové vnímanie. Sluchové a zrakové vnímanie má zásadný vplyv na prepojenosť s rečou, a aj školskou zrelosťou a výkonom ako takým. Pre podporu sluchového vnímania je dobré deťom čítať, hrať zvukové hry, hry na hádanie a rozpoznávanie zvukov. Tiež je dobré ak dieťa túto schopnosť rozvíja cez rôzne detské piesne, básne, riekanky. Rozvoj zrakového vnímania vieme podporiť určovaním obrázkov, rôznymi hrami ako napríklad pexesom, puzzle, kockami atď. Dieťa v predškolskom veku by malo rozlišovať a vedieť pomenovať základné farby, vedieť rozlíšiť figúru od pozadia, a hlavne vybrať si predmet a byť koncentrované na jeho vnímanie v zornom poli.  
 
Pod tento súhrnný názov patrí sluchové, zrakové, časové, a priestorové vnímanie. Sluchové a zrakové vnímanie má zásadný vplyv na prepojenosť s rečou, a aj školskou zrelosťou a výkonom ako takým. Pre podporu sluchového vnímania je dobré deťom čítať, hrať zvukové hry, hry na hádanie a rozpoznávanie zvukov. Tiež je dobré ak dieťa túto schopnosť rozvíja cez rôzne detské piesne, básne, riekanky. Rozvoj zrakového vnímania vieme podporiť určovaním obrázkov, rôznymi hrami ako napríklad pexesom, puzzle, kockami atď. Dieťa v predškolskom veku by malo rozlišovať a vedieť pomenovať základné farby, vedieť rozlíšiť figúru od pozadia, a hlavne vybrať si predmet a byť koncentrované na jeho vnímanie v zornom poli.  
 +
 
Vo vnímaní priestoru hovoríme o vnímaní a rozlišovaní vľavo, vpravo, vpred, vzad, za, na, pod, vedľa, medzi, atď. Dieťa by malo byť schopné dostatočne rozlišovať tieto pojmy, na úrovní aby sa v priestore vďaka nim vedelo orientovať. Na záver časové vnímanie je dôležité na postupné rámcovanie úkonov. Dieťa by malo vedieť že napríklad jednému úkon, predchádza iný a spolu v čase to tvorí napríklad písanie. Malo by byť tiež schopné v čase vedieť koncentrovať svoju pozornosť na predmet, alebo aktivitu bez toho, aby od nej muselo odbiehať. Samozrejme hovoríme o malých deťoch, teda tomu je prispôsobená aj očakávaná schopnosť časovo fixovať určitý objekt alebo aktivitu. U detí v tomto veku je nízka v porovnaní ku deťom staršieho veku. Ide ale tiež o dôležitý aspekt školskej zrelosti.
 
Vo vnímaní priestoru hovoríme o vnímaní a rozlišovaní vľavo, vpravo, vpred, vzad, za, na, pod, vedľa, medzi, atď. Dieťa by malo byť schopné dostatočne rozlišovať tieto pojmy, na úrovní aby sa v priestore vďaka nim vedelo orientovať. Na záver časové vnímanie je dôležité na postupné rámcovanie úkonov. Dieťa by malo vedieť že napríklad jednému úkon, predchádza iný a spolu v čase to tvorí napríklad písanie. Malo by byť tiež schopné v čase vedieť koncentrovať svoju pozornosť na predmet, alebo aktivitu bez toho, aby od nej muselo odbiehať. Samozrejme hovoríme o malých deťoch, teda tomu je prispôsobená aj očakávaná schopnosť časovo fixovať určitý objekt alebo aktivitu. U detí v tomto veku je nízka v porovnaní ku deťom staršieho veku. Ide ale tiež o dôležitý aspekt školskej zrelosti.
  
  
 +
=='''6. Úloha školského psychológa'''==
 +
 +
Pri zápise do školy, teda pri diagnostike školskej zrelosti, by mal byť prítomný školský psychológ po celú dobu vyšetrenia.  Ide o prvú príležitosť vidieť a urobiť si obraz o budúcom žiakovi, s ktorým by mal prichádzať do kontaktu v školskom pracovisku – aj keď rozhodnutie o prípadnom odklade školskej dochádzke je v plnej moci zariadení ako Pedagogicko-Psychologickej poradni alebo Špeciálnym pedagogickým centrom. <ref>BRAUN, R., MARKOVÁ, D., NOVÁČKOVÁ J. (2014). Praktikum školní psychologie. Praha.</ref>
  
'''6. Úloha školského psychológa'''
 
Pri zápise do školy, teda pri diagnostike školskej zrelosti, by mal byť prítomný školský psychológ po celú dobu vyšetrenia.  Ide o prvú príležitosť vidieť a urobiť si obraz o budúcom žiakovi, s ktorým by mal prichádzať do kontaktu v školskom pracovisku – aj keď rozhodnutie o prípadnom odklade školskej dochádzke je v plnej moci zariadení ako Pedagogicko-Psychologickej poradni alebo Špeciálnym pedagogickým centrom (Braun, Marková, Nováčková, 2014).
 
 
Školský psychológ sám diagnostikuje deti v predškolskej príprave alebo prípravnej triede. Jeho závery slúžia ku pomoci deťom, tzn. aké nedostatky budúci žiak má, respektíve pripraví návrhy na rozvíjaní týchto atribútov. Jeho úloha v práci s rodičmi pri zápise spočíva tiež v informovaní rodičov žiaka – čo ich dieťa čaká, prečo je to dôležité. V neposlednom rade takéto stretnutie slúži na prvý kontakt, ktorý v tomto prípade môže pozitívne vplývať na budúcu spoluprácu.
 
Školský psychológ sám diagnostikuje deti v predškolskej príprave alebo prípravnej triede. Jeho závery slúžia ku pomoci deťom, tzn. aké nedostatky budúci žiak má, respektíve pripraví návrhy na rozvíjaní týchto atribútov. Jeho úloha v práci s rodičmi pri zápise spočíva tiež v informovaní rodičov žiaka – čo ich dieťa čaká, prečo je to dôležité. V neposlednom rade takéto stretnutie slúži na prvý kontakt, ktorý v tomto prípade môže pozitívne vplývať na budúcu spoluprácu.
  
  
 +
=='''7. Diagnostika'''==
  
'''7. Diagnostika'''
 
 
Pri diagnostike dieťaťa sa vychádza z požiadaviek školy na žiaka, aby bolo schopné zvládnuť a pochopiť učebnému procesu. Tiež hovoríme aj o sociálnej stránke, z dôvodu, že dieťa sa bude nachádzať v kolektíve s ostatnými deťmi – kde by malo situácie zvládať bez prítomnosti rodiča.  
 
Pri diagnostike dieťaťa sa vychádza z požiadaviek školy na žiaka, aby bolo schopné zvládnuť a pochopiť učebnému procesu. Tiež hovoríme aj o sociálnej stránke, z dôvodu, že dieťa sa bude nachádzať v kolektíve s ostatnými deťmi – kde by malo situácie zvládať bez prítomnosti rodiča.  
Významným ukazovateľom sa vidí pozorovanie, rozhovor, analýza produktov. Tento postup sa môže vidieť v opozite ku tradičným testovým metódam, avšak v realite sa oba prístupy dopĺňajú – a teda nie je možné len na základe povedzme testu školskej zrelosti bez osobného kontaktu, pozorovania a napríklad aj rozhovoru rozhodnúť o školskej zrelosti u daného dieťaťa. Dôležitým zostáva aj fakt, že diagnostika nezasahuje len do rozhodovania o „zaškolení“ dieťaťa – aj o navrhnutí individuálnych plánov práce rozvíjania jednotlivých schopností dieťaťa (Raabe, 2003).
+
 
Orientačný test školskej zrelosti (Jirásek)
+
Významným ukazovateľom sa vidí pozorovanie, rozhovor, analýza produktov. Tento postup sa môže vidieť v opozite ku tradičným testovým metódam, avšak v realite sa oba prístupy dopĺňajú – a teda nie je možné len na základe povedzme testu školskej zrelosti bez osobného kontaktu, pozorovania a napríklad aj rozhovoru rozhodnúť o školskej zrelosti u daného dieťaťa. Dôležitým zostáva aj fakt, že diagnostika nezasahuje len do rozhodovania o „zaškolení“ dieťaťa – aj o navrhnutí individuálnych plánov práce rozvíjania jednotlivých schopností dieťaťa.<ref>RAABE J. (2003). Problémové dítě a hra. Nahlížet - nacházet. Praha</ref>
Patrí medzi najznámejších a najzaužívanejších testov školskej zrelosti - vypracovaný Jiráskom. Pôvodný  Kernov test  obsahoval 6 úloh - čmáranie, obkresľovanie jednoduchej vety, nakreslenie detskej postavy, obkreslenie skupiny bodov a 2 úlohy simultánneho postihovaní množstva. (Jirásek, 1970)
+
 
Modifikovaný test obsahuje 3 úlohy: kresbu mužskej postavy, napodobenie písaného písma a obkreslenie skupiny bodov.
+
 
 +
'''Orientačný test školskej zrelosti (Jirásek)'''
 +
 
 +
Patrí medzi najznámejších a najzaužívanejších testov školskej zrelosti - vypracovaný Jiráskom. Pôvodný  Kernov test  obsahoval 6 úloh - čmáranie, obkresľovanie jednoduchej vety, nakreslenie detskej postavy, obkreslenie skupiny bodov a 2 úlohy simultánneho postihovaní množstva<ref name=":1" />. Modifikovaný test obsahuje 3 úlohy: kresbu mužskej postavy, napodobenie písaného písma a obkreslenie skupiny bodov.
 +
 
 
Používa sa 5 bodová klasifikácia.  Prvý subtest vychádza z predstavy vývoja kresby, ďalšie 2 subtesty majú skutočne skúšobný charakter.  Dieťa potrebuje k splneniu úlohy vyvinúť isté úsilie, vydržať určitú dobu vyvíjať konkrétnu činnosť. Manuál k testu príklady známkovania jednotlivých výkonov dieťaťa a celkový výsledok je označovaný ako nadpriemerný, priemerný, podpriemerný. Deti, ktoré dosiahli podpriemerný výkon, je treba vyšetriť podrobne. test je možné zadávať individuálne, pokiaľ je zadávané skupinovo prináša informácie o tom, či je dieťa schopné sa podriadiť práci kolektívu. Administrácia i vyhodnotenie je rýchle.
 
Používa sa 5 bodová klasifikácia.  Prvý subtest vychádza z predstavy vývoja kresby, ďalšie 2 subtesty majú skutočne skúšobný charakter.  Dieťa potrebuje k splneniu úlohy vyvinúť isté úsilie, vydržať určitú dobu vyvíjať konkrétnu činnosť. Manuál k testu príklady známkovania jednotlivých výkonov dieťaťa a celkový výsledok je označovaný ako nadpriemerný, priemerný, podpriemerný. Deti, ktoré dosiahli podpriemerný výkon, je treba vyšetriť podrobne. test je možné zadávať individuálne, pokiaľ je zadávané skupinovo prináša informácie o tom, či je dieťa schopné sa podriadiť práci kolektívu. Administrácia i vyhodnotenie je rýchle.
  
Kondášova obrázkovo slovníková skúška (OSS)
+
 
 +
'''Kondášova obrázkovo slovníková skúška (OSS)'''
 +
 
 
Kondáš skonštruoval ďalšiu metódu slúžiacu k vyšetreniu  zrelosti pod názvom Obrázkovo slovníková skúška (OSS). Zisťuje slovnú zásobu a pohotovosť u deti pred vstupom do školy. Kondáš doporučuje test kombinovať s Jiráskovou úpravou Kernoveho testu a s kresbou ľudskej postavy. Materiál testu tvorí 30 farebných obrázkov, na ktorých je napr. pes, strom, človek skákajúci do vody, dvojčatá, atď. Úlohou dieťaťa je povedať, čo je na obrázku, resp. čo vyobrazená osoba robí. Výsledky sú uvedené v percentiloch. Administrácia trvá asi 5 minút.
 
Kondáš skonštruoval ďalšiu metódu slúžiacu k vyšetreniu  zrelosti pod názvom Obrázkovo slovníková skúška (OSS). Zisťuje slovnú zásobu a pohotovosť u deti pred vstupom do školy. Kondáš doporučuje test kombinovať s Jiráskovou úpravou Kernoveho testu a s kresbou ľudskej postavy. Materiál testu tvorí 30 farebných obrázkov, na ktorých je napr. pes, strom, človek skákajúci do vody, dvojčatá, atď. Úlohou dieťaťa je povedať, čo je na obrázku, resp. čo vyobrazená osoba robí. Výsledky sú uvedené v percentiloch. Administrácia trvá asi 5 minút.
  
Edfeltov reverzní test
+
 
 +
'''Edfeltov reverzní test'''
 +
 
 
Autorom je A. W. Edfeldt. Českú úpravu spracovala M. Malotínová.  Cieľom testu je zisťovanie úrovne zrelosti zrakového vnímania dieťaťa, jeho schopnosť diferencovať obrátené a otočené tvary, tzn. rozlišovať polohu polohu „hore a dole“, polohu „vpravo a vľavo“ a drobné tvarové rozdiely detailov obrazcov. Test je určený pre deti vo veku od 5 do 8 rokov. Môže byť užitočný na posúdenie školskej zrelosti, pre diferenciálnu diagnostiku špecifických porúch učenia, pre vyšetrenie detí s ADHD, prípadne u detí s organickým poškodením mozgu. Administrácia zvyčajne trvá do 15 minút, jej časový limit je však neobmedzený.
 
Autorom je A. W. Edfeldt. Českú úpravu spracovala M. Malotínová.  Cieľom testu je zisťovanie úrovne zrelosti zrakového vnímania dieťaťa, jeho schopnosť diferencovať obrátené a otočené tvary, tzn. rozlišovať polohu polohu „hore a dole“, polohu „vpravo a vľavo“ a drobné tvarové rozdiely detailov obrazcov. Test je určený pre deti vo veku od 5 do 8 rokov. Môže byť užitočný na posúdenie školskej zrelosti, pre diferenciálnu diagnostiku špecifických porúch učenia, pre vyšetrenie detí s ADHD, prípadne u detí s organickým poškodením mozgu. Administrácia zvyčajne trvá do 15 minút, jej časový limit je však neobmedzený.
  
Vinelandská škála sociálnej zrelosti – druhé vydanie (Vineland-II)
 
Vinelandská škála sociálnej zrelosti je škála určená na meranie a zaznamenávanie individuálnej hodnoty sociálneho správania. Ide o schopnosť adaptovať sa, prispôsobovať sa meniacej sa situácii v interakcii s prostredím. Môže ísť o interakciu s ďalším jednotlivcom, skupinou, spoločnosťou. Vinelandská škála obsahuje 5 hlavných zložiek. Hlavnými sú však tri a to: komunikácia, socializácia, dennodenné zručnosti prispôsobenia sa. Výsledné skóre reprezentuje jedincovi schopnosť adaptívneho správania vo vybraných situáciách. Škála sa používa napríklad aj pri diagnostike detí, kedy sa pri zaškoľovaní jedná o dôležitý aspekt.
 
  
Ďalšie metódy slúžiace k zisteniu pripravenosti dieťaťa na školu:
+
'''Vinelandská škála sociálnej zrelosti – druhé vydanie (Vineland-II)'''
Vývojový test zrakového vnímania od Frostigovej
+
 
Wepman-Matejčekov test sluchovej diferenciacie
+
Vinelandská škála sociálnej zrelosti je škála určená na meranie a zaznamenávanie individuálnej hodnoty sociálneho správania. Ide o schopnosť adaptovať sa, prispôsobovať sa meniacej sa situácii v interakcii s prostredím. Môže ísť o interakciu s ďalším jednotlivcom, skupinou, spoločnosťou. Vinelandská škála obsahuje 5 hlavných zložiek. Hlavnými sú však tri a to: komunikácia, socializácia, dennodenné zručnosti prispôsobenia sa. Výsledné skóre reprezentuje jedincovi schopnosť adaptívneho správania vo vybraných situáciách. Škála sa používa napríklad aj pri diagnostike detí, kedy sa pri zaškoľovaní jedná o dôležitý aspekt.<ref>{{Community-University Partnership for the Study of Children, Youth, and Families (2011). Review of the Vineland Adaptive Behavior Scales-Second Edition (Vineland-II). Edmonton, Alberta, Canada}}</ref>   
Matejčková skúška sluchobej analýzy a syntézy
+
 
Korlláriková metóda- orientačná skúška pripravenosti na školu
+
 
Gopingenská skúška
+
'''Ďalšie metódy slúžiace k zisteniu pripravenosti dieťaťa na školu''':
  
 +
*Vývojový test zrakového vnímania od Frostigovej
 +
*Wepman-Matejčekov test sluchovej diferenciacie
 +
*Matejčková skúška sluchobej analýzy a syntézy
 +
*Korlláriková metóda- orientačná skúška pripravenosti na školu
 +
*Gopingenská skúška
  
  
'''Literárne zdroje''':  
+
==Reference:==
1. DAN, J. (2006). Faktory determinující školní výkon. Katedra psychologie Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity v Brně. Brno.
+
<references />
2. SVOBODA, M., KREJČÍŘOVÁ M., VÁGNEROVÁ M (2009). Psychodiagnostika dětí a dospívajících. Praha.
+
=='''Literárne zdroje''':==
3. JIRÁSEK, J. (1970). Test školní zralosti. Psychodiagnostické centrum. Bratislava.
+
4. BARANOVSKÁ, A. (2014). Pripravenosť dieťaťa na školu – spôsoby zisťovania a možnosti rozvíjania.
+
*1. DAN, J. (2006). Faktory determinující školní výkon. Katedra psychologie Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity v Brně. Brno.
5. BRAUN R., MARKOVÁ D., NOVÁČKOVÁ J. (2014). Praktikum školní psychologie.  Praha.
+
*2. SVOBODA, M., KREJČÍŘOVÁ M., VÁGNEROVÁ M (2009). Psychodiagnostika dětí a dospívajících. Praha.
6. ŘÍČAN, P., KREJČÍŘOVÁ D. (2006) Dětská klinická psychologie. Praha.
+
*3. JIRÁSEK, J. (1970). Test školní zralosti. Psychodiagnostické centrum. Bratislava.
7. Community-University Partnership for the Study of Children, Youth, and Families (2011). Review of the Vineland Adaptive Behavior Scales-Second Edition (Vineland-II). Edmonton, Alberta, Canada.
+
*4. BARANOVSKÁ, A. (2014). Pripravenosť dieťaťa na školu – spôsoby zisťovania a možnosti rozvíjania.
8. BEDNÁŘOVÁ, J., & ŠMARDOVÁ, V. (2010). Školní zralost: co by mělo umět dítě před vstupem do školy. Computer Press.
+
*5. BRAUN R., MARKOVÁ D., NOVÁČKOVÁ J. (2014). Praktikum školní psychologie.  Praha.
9. RAABE J. (2003). Problémové dítě a hra. Nahlížet – nacházet. Praha.
+
*6. ŘÍČAN, P., KREJČÍŘOVÁ D. (2006) Dětská klinická psychologie. Praha.
 +
*7. Community-University Partnership for the Study of Children, Youth, and Families (2011). Review of the Vineland Adaptive Behavior Scales-Second Edition (Vineland-II). Edmonton, Alberta, Canada.
 +
*8. BEDNÁŘOVÁ, J., & ŠMARDOVÁ, V. (2010). Školní zralost: co by mělo umět dítě před vstupem do školy. Computer Press.
 +
*9. RAABE J. (2003). Problémové dítě a hra. Nahlížet – nacházet. Praha.

Verze z 25. 5. 2020, 22:13

Diagnostika školní zralosti

1. Definícia

Školská zrelosť je významným krokom v živote dieťaťa. Je určená viacerými faktormi, ktoré podmieňujú schopnosť žiaka zvládnuť nároky prostredia školy. V odbornej literatúre je školská zrelosť vymedzovaná ako dosiahnutie takého stupňa vývoja, kedy je dieťa schopné sa zúčastniť školského vyučovania. Súbežne so školskou zrelosťou sa môžeme stretnúť aj so školskou pripravenosťou. Tento termín je však viac vnímaný pedagogicky, kedy chápe pripravenosť ako kompetencie žiaka, s ktorými sám pracuje, a neskôr preukazuje určité vedomosti.[1] Psychológovia zaoberajúci sa školskou psychológiou v priebehu rokov ponúkli viacero hľadísk, zložiek ktoré definujú školskú zrelosť – v dnešnom pohľade sa jedná predovšetkým o tieto tri zložky.

2. Legislatívny rámec zápisu žiaka

Z hľadiska zákona, ktorý súvisí so školskou dochádzkou, zápisom čo v širšom zmysle vplýva na diagnostiku školskej zrelosti je Zákon č. 561/2004 Sb. Ide o zákon platný v Českej republike, ktorého účinnosť trvá od 1. 1. 2005. Z formálneho hľadiska zákon rozoberá predškolské, základné, stredné, vyššie odborné a iné vzdelávanie.


V tretej časti, v hlave tretej sa píše: „Zákonný zástupce je povinen přihlásit dítě k zápisu k povinné školní docházce, a to v době od 1. dubna do 30. dubna kalendářního roku, v němž má dítě zahájit povinnou školní docházku.


Z hľadiska odkladu školskej dochádzky nachádzame nasledovné: „Není-li dítě tělesně nebo duševně přiměřeně vyspělé a požádá-li o to písemně zákonný zástupce dítěte v době zápisu dítěte k povinné školní docházce podle § 36 odst. 4, odloží ředitel školy začátek povinné školní docházky o jeden školní rok, pokud je žádost doložena doporučujícím posouzením příslušného školského poradenského zařízení, a odborného lékaře nebo klinického psychologa. Začátek povinné školní docházky lze odložit nejdéle do zahájení školního roku, v němž dítě dovrší osmý rok věku."


V prípade ak je dieťa zaškolené predčasne, v prvom polroku zákon stále vymedzuje možnosť odkladu: „Pokud se u žáka v prvním roce plnění povinné školní docházky projeví nedostatečná tělesná nebo duševní vyspělost k plnění povinné školní docházky, může ředitel školy se souhlasem zákonného zástupce žákovi dodatečně v průběhu prvního pololetí školního roku odložit začátek plnění povinné školní docházky na následující školní rok“.

Povinná školská dochádzka začína prvým dňom školského roku, ktorému predchádza stanoveného dosiahnutie veku dieťaťa, šesť rokov – ak to samozrejme nie je určené inak (napríklad odklad). Podmienkou prijatia dieťaťa narodeného od septembra do decembra roku, kedy začína školský rok, je odporučenie o primeranom zdravotnom a duševnom stave. Ak sa jedná o dieťa ktoré sa narodilo od januára do júna nasledujúceho roku, podmienkou je rovnako odporúčacie vyjadrenie od školského poradenského centra, plus rodič doloží posudok od odborného detského lekára, ktoré dá ku svojej žiadosti o zápis.[2]



3. Zložky školskej zrelosti

Tri hľadiská školskej zrelosti:

Kognitívna oblasť - charakterizuje ju diferencované vnímanie, dostatočná koncentrácia pozornosti, schopnosť analytického myslenia, isté oslabenie fantázie v prospech racionálneho prístupu ku skutočnosti, adekvátna úroveň pamäti, vizuálno-motorické schopnosti, istá úroveň všeobecných vedomostí a ovládanie hovorovej reči.

Citová oblasť - emočná stabilita, schopnosť potlačiť impulzívne reakcie, zapojenie citu do motivácie ku školskej práci, schopnosť vyrovnávať sa s pocitom strachu, napätia, trémy a obáv z neúspechu, odolnosť voči záťaži vyplývajúcej zo školskej situácii

Sociálna oblasť - spôsobilosť dieťaťa byť dlhšiu dobu bez matky, schopnosť stýkať sa s inými deťmi a začleniť sa do ich kolektívu, schopnosť akceptovať autoritu učiteľa, schopnosť prevziať novú rolu žiaka. Sociálne zrelé dieťa je samostatné a má odpovedajúce sociálne návyky. Pri školskej zrelosti spomeniem determinant školského výkonu podľa Plocka.


Plocek formuloval svoje tézy na vzdeláva teľnosť a vychovateľnosť žiaka nasledovne[3]:

  • Dieťa (osobnosť a zdrav. stav)
  • Prostredie (širšie a užšie)
  • Výchovno-vzdelávací proces


Pri osobnosti dieťaťa sa jedná hlavne o 3 intelektové faktory[3]:

a) kvantitativne-potenciálneho ide o rozsah vzdelávateľnosti

b) kvalitativne-štrukturálne hľadisko hovorí o kvalite vnímania, spracovania a štrukturalizácii podnetov zo strany jedinca. Tu patrí dysgrafia, dyslexia a pod.

c) funkcionálne-dynamické hľadisko. Charakterizujú ho zvláštnosti rýchlosti psychických procesov (bradypsychizmus) a rozsahu spracovania podnetov.


Zdravotný stav dieťaťa je nedeliteľnou súčasťou určovania školskej zrelosti. Jedná sa o diagnostiku rôznych telesných, psychických, zmyslových anomálií – ktoré by teoreticky negatívne mohli v budúcnosti vplývať alebo už vplývajú na žiaka.

V prostredí je nutné si uvedomiť dôležitosť nukleárnej rodiny dieťaťa. Všíma sa socioekonomické zázemie, sociokultúrna úroveň rodiny, podnetovosť domáceho prostredia a hodnotové zameranie rodičov. Pri širšom prostredí hovoríme o prostredí ktoré rovnako vplýva na jedinca, avšak na úrovni priateľov, sociálnej skupiny atď.

Pri výchovno-vzdelávacom procese od Plocka, hovoríme o interakcii dieťaťa s učiteľom, interakcii dieťaťa s ostatnými deťmi v kolektíve. Dôležitá je forma výuky (v prípade ak je dieťa dlhodobo choré), vzdialenosť od školy a podobne.


4. Školská nezrelosť

Jirásek hovorí o problémoch, ktoré súvisia s problémom školskej nezrelosti. Popisuje nedostatky vo výchovnom prostredí, nedostatky v somatickom vývoji, neurotický povahový vývoj, ranné poškodenie CNS a výrazne podpriemerný intelekt[4]. Uvedené naznačuje, že nie všetky deti so slabými výsledkami v testoch musí byť nutne nezrelé pre školu. Kombinujú sa organické faktory s výchovou.


Jirásek ďalej delí faktory školskej nespôsobilosti do 3 skupín[4]:

  • faktory dočasne brzdiace duševné zrenie, ako je málo podnetové výchovné prostredie, dočasná psychická traumatizácia, psychické koreláty vážnejších a recidivujúcich somatických ochorení.
  • faktory spôsobujúce ireparabilnú nespôsobilosť ku školskej dochádzke, napr. celkový defekt intelektu ( slabomyselnisť či slaboduchosť kombinovaná s inými negativnými prvkami, ako je primitívne rodinné prostredie a pod.)
  • faktory spôsobujúce trvalý alevo veľmi obtiažne kompenzovateľný handicap pre zaradenie do normálnej školy, napr. rané či postinfekčné poškodenie CNS.


Nezrelé dieťa:

  • nevie diferencovať komplexné zrakové a sluhovo-rečové prejavy
  • nezvládne jazyk a reč- ver. schopnosti
  • nie je schopné uvažovať konkrétne logicky
  • nevydrží pracovať dlhšie a koncentrovane
  • nevie regulovať svoje správanie
  • nie je motivované pre učenie
  • nie je emočne zrelé


Ďalším faktorom, ktoré je treba mať na zreteli je vek dieťaťa. Hranica 6 rokov je podstatná, avšak len orientačná. Možnosť uvažovať o vstupu do školy i pre deti, ktoré sa narodili na jeseň. Častejšie je však druhá situácia, kedy rodičia žiadajú o odloženie nástupu do školy o rok. Niekedy môže byť prítomný záujem zo strany rodiča predlžiť svojím deťom „predškolský čas“. Telesný vzrast a vývoj i zdravotný stav hrajú dôležitú rolu.[5] Somaticky vyspelejšie deti sa lepšie adaptujú na školu. V praxi sa pre odhad používa tzv. filipínska miera- dieťa je zrelé pre školu vtedy keď si rukou dosiahne cez hlavu na ucho na opačnú stranu. Posudzovanie školskej zrelosti prebieha obvykle v 2 etapách. Screening robia často učitelia v materských školách. Pri výskyte pochybnosti či problému dochádza k podrobnejšiemu vyšetreniu, robenému v pedagogicko-psychologických poradniach.


5. Ďalšie aspekty školskej zrelosti

Pri školskej zrelosti nemôžeme zabudnúť na aspekty, ktoré jednotlivo vie psychológ postrehnúť pri posudzovaní školskej zrelosti, ako aj pri neskoršom vytváraní individuálneho plánu rozvíjania týchto schopností.


Motorika a grafomotorika

Aby dieťa bolo úspešné v školskom prostredí potrebuje mať dostatočne rozvinutú motoriku. Vo všeobecnosti motorika znázorňuje pohybovú schopnosť človeka. Hrubá motorika je tvorená pohybmi celého tela, alebo inak povedané veľkými svalovými skupinami. Jemnou motorikou označujeme takú, kde sa jedná napríklad o pohyb ruky. Napríklad jemná motorika ruky môže byť testovaná a zároveň rozvíjaná navliekaním korálok na motúzok.

V tomto ohľade je pri vývine týchto schopností dieťaťa potrebné ho v rámci možnosti patrične podporovať a vytvárať mu príležitosti ku zvyšovaniu týchto zručností. Vo veľkom ide o precvičovanie pohybov tela, športových aktivít, skákania, lezenia, atď. V malom hovoríme o tvorivých činnostiach ako napríklad lepenia vecí, skladania, kreslenia, strihania – za účelom vytvorenia nejakého diela alebo obrazu (väčšieho celku).


Reč

V prostredí školy, v procese výučby je nevyhnutné aby dieťa dokázalo hovorené slovo správne počuť, pochopiť, interpretovať a zopakovať. Pri napríklad hovorenia by nemali byť problémy s rečou, vyslovovaním. Pri deťoch so špecifickými poruchami učenia je vyššia pravdepodobnosť výskytu podobných problémov rečou. Tiež je to však na posúdení psychológa, logopéda, a iných odborných pracovníkov, pretože rečový problém môže byť v krátkom časovom horizonte odstránený, alebo nemusí byť označovaný za natoľko závažný – aby dieťa muselo mať navrhnutý odklad – stále hovoríme o dieťati ktoré v tomto veku sa rýchlo vyvíja a mení.


Vnímanie

Pod tento súhrnný názov patrí sluchové, zrakové, časové, a priestorové vnímanie. Sluchové a zrakové vnímanie má zásadný vplyv na prepojenosť s rečou, a aj školskou zrelosťou a výkonom ako takým. Pre podporu sluchového vnímania je dobré deťom čítať, hrať zvukové hry, hry na hádanie a rozpoznávanie zvukov. Tiež je dobré ak dieťa túto schopnosť rozvíja cez rôzne detské piesne, básne, riekanky. Rozvoj zrakového vnímania vieme podporiť určovaním obrázkov, rôznymi hrami ako napríklad pexesom, puzzle, kockami atď. Dieťa v predškolskom veku by malo rozlišovať a vedieť pomenovať základné farby, vedieť rozlíšiť figúru od pozadia, a hlavne vybrať si predmet a byť koncentrované na jeho vnímanie v zornom poli.

Vo vnímaní priestoru hovoríme o vnímaní a rozlišovaní vľavo, vpravo, vpred, vzad, za, na, pod, vedľa, medzi, atď. Dieťa by malo byť schopné dostatočne rozlišovať tieto pojmy, na úrovní aby sa v priestore vďaka nim vedelo orientovať. Na záver časové vnímanie je dôležité na postupné rámcovanie úkonov. Dieťa by malo vedieť že napríklad jednému úkon, predchádza iný a spolu v čase to tvorí napríklad písanie. Malo by byť tiež schopné v čase vedieť koncentrovať svoju pozornosť na predmet, alebo aktivitu bez toho, aby od nej muselo odbiehať. Samozrejme hovoríme o malých deťoch, teda tomu je prispôsobená aj očakávaná schopnosť časovo fixovať určitý objekt alebo aktivitu. U detí v tomto veku je nízka v porovnaní ku deťom staršieho veku. Ide ale tiež o dôležitý aspekt školskej zrelosti.


6. Úloha školského psychológa

Pri zápise do školy, teda pri diagnostike školskej zrelosti, by mal byť prítomný školský psychológ po celú dobu vyšetrenia. Ide o prvú príležitosť vidieť a urobiť si obraz o budúcom žiakovi, s ktorým by mal prichádzať do kontaktu v školskom pracovisku – aj keď rozhodnutie o prípadnom odklade školskej dochádzke je v plnej moci zariadení ako Pedagogicko-Psychologickej poradni alebo Špeciálnym pedagogickým centrom. [6]

Školský psychológ sám diagnostikuje deti v predškolskej príprave alebo prípravnej triede. Jeho závery slúžia ku pomoci deťom, tzn. aké nedostatky budúci žiak má, respektíve pripraví návrhy na rozvíjaní týchto atribútov. Jeho úloha v práci s rodičmi pri zápise spočíva tiež v informovaní rodičov žiaka – čo ich dieťa čaká, prečo je to dôležité. V neposlednom rade takéto stretnutie slúži na prvý kontakt, ktorý v tomto prípade môže pozitívne vplývať na budúcu spoluprácu.


7. Diagnostika

Pri diagnostike dieťaťa sa vychádza z požiadaviek školy na žiaka, aby bolo schopné zvládnuť a pochopiť učebnému procesu. Tiež hovoríme aj o sociálnej stránke, z dôvodu, že dieťa sa bude nachádzať v kolektíve s ostatnými deťmi – kde by malo situácie zvládať bez prítomnosti rodiča.

Významným ukazovateľom sa vidí pozorovanie, rozhovor, analýza produktov. Tento postup sa môže vidieť v opozite ku tradičným testovým metódam, avšak v realite sa oba prístupy dopĺňajú – a teda nie je možné len na základe povedzme testu školskej zrelosti bez osobného kontaktu, pozorovania a napríklad aj rozhovoru rozhodnúť o školskej zrelosti u daného dieťaťa. Dôležitým zostáva aj fakt, že diagnostika nezasahuje len do rozhodovania o „zaškolení“ dieťaťa – aj o navrhnutí individuálnych plánov práce rozvíjania jednotlivých schopností dieťaťa.[7]


Orientačný test školskej zrelosti (Jirásek)

Patrí medzi najznámejších a najzaužívanejších testov školskej zrelosti - vypracovaný Jiráskom. Pôvodný Kernov test obsahoval 6 úloh - čmáranie, obkresľovanie jednoduchej vety, nakreslenie detskej postavy, obkreslenie skupiny bodov a 2 úlohy simultánneho postihovaní množstva[4]. Modifikovaný test obsahuje 3 úlohy: kresbu mužskej postavy, napodobenie písaného písma a obkreslenie skupiny bodov.

Používa sa 5 bodová klasifikácia. Prvý subtest vychádza z predstavy vývoja kresby, ďalšie 2 subtesty majú skutočne skúšobný charakter. Dieťa potrebuje k splneniu úlohy vyvinúť isté úsilie, vydržať určitú dobu vyvíjať konkrétnu činnosť. Manuál k testu príklady známkovania jednotlivých výkonov dieťaťa a celkový výsledok je označovaný ako nadpriemerný, priemerný, podpriemerný. Deti, ktoré dosiahli podpriemerný výkon, je treba vyšetriť podrobne. test je možné zadávať individuálne, pokiaľ je zadávané skupinovo prináša informácie o tom, či je dieťa schopné sa podriadiť práci kolektívu. Administrácia i vyhodnotenie je rýchle.


Kondášova obrázkovo slovníková skúška (OSS)

Kondáš skonštruoval ďalšiu metódu slúžiacu k vyšetreniu zrelosti pod názvom Obrázkovo slovníková skúška (OSS). Zisťuje slovnú zásobu a pohotovosť u deti pred vstupom do školy. Kondáš doporučuje test kombinovať s Jiráskovou úpravou Kernoveho testu a s kresbou ľudskej postavy. Materiál testu tvorí 30 farebných obrázkov, na ktorých je napr. pes, strom, človek skákajúci do vody, dvojčatá, atď. Úlohou dieťaťa je povedať, čo je na obrázku, resp. čo vyobrazená osoba robí. Výsledky sú uvedené v percentiloch. Administrácia trvá asi 5 minút.


Edfeltov reverzní test

Autorom je A. W. Edfeldt. Českú úpravu spracovala M. Malotínová. Cieľom testu je zisťovanie úrovne zrelosti zrakového vnímania dieťaťa, jeho schopnosť diferencovať obrátené a otočené tvary, tzn. rozlišovať polohu polohu „hore a dole“, polohu „vpravo a vľavo“ a drobné tvarové rozdiely detailov obrazcov. Test je určený pre deti vo veku od 5 do 8 rokov. Môže byť užitočný na posúdenie školskej zrelosti, pre diferenciálnu diagnostiku špecifických porúch učenia, pre vyšetrenie detí s ADHD, prípadne u detí s organickým poškodením mozgu. Administrácia zvyčajne trvá do 15 minút, jej časový limit je však neobmedzený.


Vinelandská škála sociálnej zrelosti – druhé vydanie (Vineland-II)

Vinelandská škála sociálnej zrelosti je škála určená na meranie a zaznamenávanie individuálnej hodnoty sociálneho správania. Ide o schopnosť adaptovať sa, prispôsobovať sa meniacej sa situácii v interakcii s prostredím. Môže ísť o interakciu s ďalším jednotlivcom, skupinou, spoločnosťou. Vinelandská škála obsahuje 5 hlavných zložiek. Hlavnými sú však tri a to: komunikácia, socializácia, dennodenné zručnosti prispôsobenia sa. Výsledné skóre reprezentuje jedincovi schopnosť adaptívneho správania vo vybraných situáciách. Škála sa používa napríklad aj pri diagnostike detí, kedy sa pri zaškoľovaní jedná o dôležitý aspekt.[8]


Ďalšie metódy slúžiace k zisteniu pripravenosti dieťaťa na školu:

  • Vývojový test zrakového vnímania od Frostigovej
  • Wepman-Matejčekov test sluchovej diferenciacie
  • Matejčková skúška sluchobej analýzy a syntézy
  • Korlláriková metóda- orientačná skúška pripravenosti na školu
  • Gopingenská skúška


Reference:

  1. BARANOVSKÁ, A. (2014). Pripravenosť dieťaťa na školu - spôsoby zisťovania a možnosti rozvíjania.
  2. BEDNÁŘOVÁ, J., ŠMARDOVÁ V. (2010). Školní zralost: co by mělo umět dítě pred vstupem do školy. Computer Press.
  3. 3,0 3,1 DAN, J. (2006). Faktory determinující školní výkon. Katedra psychologie Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity v Brně. Brno
  4. 4,0 4,1 4,2 JIRÁSEK, J. (1970). Test školní zralosti. Psychodiagnostické centrum. Bratislava.
  5. SVOBODA, M., KREJČÍŘOVÁ, M., VÁGNEROVÁ, M. (2009). Psychodiagnostika dětí a dospívajícich.
  6. BRAUN, R., MARKOVÁ, D., NOVÁČKOVÁ J. (2014). Praktikum školní psychologie. Praha.
  7. RAABE J. (2003). Problémové dítě a hra. Nahlížet - nacházet. Praha
  8. Šablona:Community-University Partnership for the Study of Children, Youth, and Families (2011). Review of the Vineland Adaptive Behavior Scales-Second Edition (Vineland-II). Edmonton, Alberta, Canada

Literárne zdroje:

  • 1. DAN, J. (2006). Faktory determinující školní výkon. Katedra psychologie Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity v Brně. Brno.
  • 2. SVOBODA, M., KREJČÍŘOVÁ M., VÁGNEROVÁ M (2009). Psychodiagnostika dětí a dospívajících. Praha.
  • 3. JIRÁSEK, J. (1970). Test školní zralosti. Psychodiagnostické centrum. Bratislava.
  • 4. BARANOVSKÁ, A. (2014). Pripravenosť dieťaťa na školu – spôsoby zisťovania a možnosti rozvíjania.
  • 5. BRAUN R., MARKOVÁ D., NOVÁČKOVÁ J. (2014). Praktikum školní psychologie. Praha.
  • 6. ŘÍČAN, P., KREJČÍŘOVÁ D. (2006) Dětská klinická psychologie. Praha.
  • 7. Community-University Partnership for the Study of Children, Youth, and Families (2011). Review of the Vineland Adaptive Behavior Scales-Second Edition (Vineland-II). Edmonton, Alberta, Canada.
  • 8. BEDNÁŘOVÁ, J., & ŠMARDOVÁ, V. (2010). Školní zralost: co by mělo umět dítě před vstupem do školy. Computer Press.
  • 9. RAABE J. (2003). Problémové dítě a hra. Nahlížet – nacházet. Praha.