Dějiny knihoven v evropském středověku

Šablona:Přesunout Stredovek je prevažne európskou záležitosťou, pretože Ázia, Amerika, Afrika a Austrália zostali takmer nedotknuté. Pre Európu je teda vymedzené obdobie stredoveku 500-1500. V rozvoji civilizácie a kultúry stredovek znamenal hlavne vzrast duchovného života a hlavným náboženstvom sa stalo kresťanstvo. V stredoveku sa uplatňovalo feudálne spoločenské zriadenie, ktoré sa opieralo o systém náboženských a svetských hodnôt.

Raná stredoveká spoločnosť bola ekonomicky a politicky roztrieštená a prevažná časť obyvateľstva bola chudobná a negramotná. Svetskí feudáli nemali o vzdelanie záujem a aj takmer všetky knižnice vznikali v rámci cirkevných inštitúcii a knihy slúžili hlavne na bohoslužby.

Najvýznamnejšou cirkevnou knižnicou bola už od raného kresťanstva pápežská knižnica v Ríme (súčasná Vatikánska Knižnica). Prvú kláštornú knižnicu založil mních M. Aureliu Cassiodorus (480-573) v kláštore Vivarium v Kalábrii, ktorý aj sám založil.

Mníšske rády a kláštory

Dôležitú úlohu v stredoveku zohrávali mníšske rády a kláštory. Mníšske rády boli pôvodom z Egypta a prvé európske kláštory boli zavedené vo francúzskom Provence. Význam pre vývoj mníšskych rádov mal sv. Benedikt z Nursie, ktorý založil asi v roku 529 kláštor Monte Cassino v Lombardii a stal sa zakladateľom rádu benediktínov. Táto rehoľa predpokladá existenciu knižníc v benediktínskych kláštoroch a nastolila v kláštornom živote rovnováhu medzi prísnosťou a umiernenosťou. Postupne vznikali ďalšie mníšske rády, napríklad kartuziáni, cisterciáni, premonštráti a od začiatku 13. storočia vznikla nová generácia mníšskych rádov, pre ktoré bolo typické pôsobenie v mestách (dominikánov, františkánov).

Kláštory boli budované ako komplexy budov s kostolom, nemocnicou, hospodárskymi budovami. Popri svojej duchovnej funkcii hrali kláštory i úlohu hospodársku, intelektuálnu, umeleckú, ale aj politickú a vojenskú. Z hľadiska knižnej kultúry sú kláštory významné svojimi knižnicami, skriptóriami a školami.

Írsko

Vlna drancovania sa vyhla Írsku a v zemi vznikli kláštory, v ktorých mnísi opisovali a zhromažďovali knihy. Na pergamenoch z ovčej a kravskej kože vznikali kódexy vysokej umeleckej úrovne. Najslávnejším írskym kódexom je Evanjeliár z Kells. K najväčším írskym kláštorom s knižnicami patrili Clonard, Finnians a Iona. Nanešťastie, kláštory aj s knižnicami zničili v 9. a 10. storočí Vikingovia.

Západná Európa

V západnej Európe sa v 5. storočí usadili germánske kmene Frankov. Na prelome 8. a 9. storočia tu vládol Karol Veľký, kedy sa knižnice stali strediskami vzdelávacieho systému. Táto doba sa nazýva karolínska renesancia a symbolom doby bola palácová knižnica v Cáchách (Zürich), spojená s významnou palácovou školou. V nej boli sústredené najdôležitejšie literárne diela tej doby.

Vrcholný stredovek a zakladanie univerzít

Začiatkom vrcholného stredoveku v 12. a 13. storočí mestá začali bohatnú, posilňovala sa pozícia stredového meštianstva a rástla aj potreba vzdelaných ľudí. Správa miest vyžadovala vzdelaných úradníkov a pisárov, lekárov a právnikov. V 11. a 12. storočí sa začali zakladať aj mestské školy, ktoré potrebovali k vzdelávaniu knihy. Väčšie zbierky kníh vlastnili významné a bohaté školy pri katedrálach a veľkých chrámoch ako napr. knižnica pri Notre Dame, v Rouene, Yorku, Cantebury či Bamberku. Proces vzdelanosti vyvrcholil zakladaním univerzít. Medzi prvé založené univerzity v Európe patrí parížska Sorbonna (13. stor.), v ktorej knižnici bolo možné zapožičať si knihy aj mimo priestor budovy. To bolo významným pokrokom vzhľadom na dovtedajšiu uzavretosť cirkevných knižníc a predzvesťou verejných knižníc. Neskôr boli založené aj univerzity v Oxforde, Cambridgi v Anglicku, v Salamance v Španielsku a v strednej Európe okrem Prahy aj v Krakove, Viedni atď. Univerzity sa významne zaslúžili o laicizáciu stredovekej vzdelanosti. Vedľa teológia sa rozvíjala medicína, právo, ale aj prírodné vedy, matematika a astronómia. To všetko sa prejavilo aj v zmene funkcií univerzitných knižníc. Najčastejšie to boli knižnice „kolejí“. Knižné zbierky mali viac študijný a pracovný charakter. Vznik a pôsobenie európskych stredovekých univerzít s ich knižnicami priniesol značný zvrat v európskej vzdelanosti a univerzity dosiahli aj autonómiu voči svetskej a cirkevnej moci, keďže pápeži ich schvaľovali.

Odkazy

Použitá literatúra

• BOHATCOVÁ, Mirjam a kol. Česká kniha: v proměnách staletí. 1. vydání. Praha: Panorama, 1990, 622 s. ISBN 80-7038-131-0.
• CEJPEK, Jiří et al. Dějiny knihoven a knihovnictví. 2. vydání. Praha: Nakladatelství Karolinum, 2008, 247 s. ISBN 978-80-246-0323-0.

Související články

• Dejiny českých knižníc v stredoveku
• Vývoj knižníc v stredoveku