Právo na ochranu duševního vlastnictví a WIPO

Právo na ochranu duševného vlastníctva a WIPO

Duševné vlastníctvo

Elementárna definícia charakterizuje duševné vlastníctvo ako nehmotný majetok človeka, ktorý vznikol z jeho tvorivých myšlienkových procesov. Je to entita, ktorá je výsledkom ľudského myslenia. V právnom systéme je charakterizované a realizované autorskými zákonmi a zákonmi, ktoré sa venujú priemyselnému vlastníctvu. V rámci všeobecnej, globálnej hierarchie politického usporiadania je začlenené pod ministerstvo kultúry.

Rozdeľuje sa do 2 základných skupín:

• Autorské právo – združuje práva týkajúce sa autora daného diela. Zaraďujeme sem osobnostné a majetkové práva.

• Právo priemyselného vlastníctva – Zaoberá sa vlastníckym právom v hospodárskej, technickej a ekonomickej oblasti.

Autorské právo

Autorské právo vzniká od vyjadrenia diela v objektívne vnímateľnej podobe, kedy je možné výsledok tvorivej činnosti ďalej komunikovať.

Druhy autorského práva:

1. Právo osobnostné/morálne – vzťahuje sa k samotnej osobnosti autora, toto právo nie je predmetom dedičného konania a nie je ho možné prevádzať na iné osoby. Autor sa práva nemôže vzdať, po jeho smrti právo zaniká, ale pri opätovnom používaní diela je nutné uvádzať pôvodného autora (napríklad pri rozmnožovaní diela).

2. Právo majetkové – je neprevediteľné na inú osobu, toto právo sa stáva predmetom dedičstva. Autor sa majetkového práva nemôže vzdať, ale môže poskytnúť oprávnenie inej osobe pre použitie svojho diela, pričom má právo na odmenu. Majetkové právo zaniká 70 rokov po smrti autora. Predmetom autorského práva je literárne, hudobné, architektonické, audiovizuálne, výtvarné dielo, databáza, počítačový program atď. Predmetom autorského práva nie je myšlienka, metóda, objav, matematický vzorec, denná správa. Autorské právo tiež nechráni úradne dokumenty, listiny, vyhlásenia, štátne symboly atď.

Právo priemyselného vlastníctva

Chráni výsledky tvorivej činnosti estetického a technického charakteru a práva na označenie.

Základné oblasti:

1. Vynález – udeľuje sa naň patent. Vynález poskytuje vyriešenie technického problému, ktoré sa považuje za inovatívne, obsahuje jedinečný, zlepšovací postup.

2. Vedecké objavy

3. Priemyselné vzory – vzhľad výrobku alebo jeho časti.

4. Zlepšovacie návrhy – uplatňujú sa v rámci výrobných postupov alebo procesov.

5. Topografie polovodičových výrobkov

Ďalšie oblasti:

6. Ochranné známky – slúžia pre odlíšenie výrobku alebo služby medzi konkurenciou na trhu, poskytuje informácie a pôvode daného výrobku alebo služby.

7. Obchodné mená, značky a názvy

8. Pôvod a zemepisné označenie – prideľujú sa k výrobkom, ktoré majú v rámci ochrannej známky zemepisné označenie (napríklad Českobudějovický budvar).

WIPO – WORLD INTELLECTUAL PROPERTY ORGANIZATION

Svetová organizácia duševného vlastníctva

• Založená v 14.7. 1967 v Stockholme

• Súčasť OSN od roku 1974

• Sídlom je Švajčiarsko, Ženeva

• Združuje 188 členských štátov

• Generálny riaditeľ v súčasnosti je Francis Gurry

WIPO funguje ako globálna platforma pre služby, politiku, informácie a kooperáciu v oblasti duševného vlastníctva. Poskytuje technickú, informačnú a právnu podporu všetkým členským štátom. Spravuje technickú infraštruktúru, ktorá slúži k zdieľaniu informácii a vedomostí z oblasti ochrany duševného vlastníctva. Je hlavným poskytovateľom informácií a informačných zdrojov z tejto oblasti. Dohliada na celkovo 23 medzinárodných dohôd, ktoré sa týkajú ochrany duševného vlastníctva.

Právo na ochranu duševného vlastníctva - významné dohovory

Bernská zmluva o ochrane literárnych a umeleckých diel (1886)

Parížska revízia Bernskej zmluvy (1971)

Zmluva o zriadení Svetovej organizácie duševného vlastníctva WIPO/OMPI (platnosť pre Českolovensko od r. 1970, po rozdelení od r. 1993 pre obe krajiny)

Významné dni

23. apríl/duben – za deň kníh a autorských práv (vyhlásilo Unesco v r. 1995

26. apríl/duben – je dňom duševného vlastníctva (zavedený od roku 2000, kedy WIPO oslávilo svoje 31. výročie založenia)

REFERENCE