Psychologické aspekty segregace, integrace a inkluze

Verze z 7. 4. 2021, 17:48, kterou vytvořil Lucia.MALATINSKA.3 (diskuse | příspěvky)

Základná charakteristika a rozdiely

V praxi sa často stretávame s nedostatočným rozlíšením dvoch príbuzných pojmov a to najmä integrácia a inklúzia, ktoré vytvárajú dva odlišné stupne v systéme vzdelávania. K tomuto prispieva aj samotné legislatívne dokumenty, lebo starostlivosť o žiakov so špeciálnymi vzedlávacími potrebami sa realizuje pomocou podporných opatrení, ktoré sú financované v rámci integrácie.[1]

Segregácia

Alebo aj separácia je pomenovanie javu, kedy sú vo vzdelávaní rôznorodých žiakov vytvárané čo najhomogénnejšie skupiny. Vychádza z presvedčenia že práve v týchto oddelených skupinách dokážu žiaci dostať najkvalitnejšie vzdelanie. Na základe tohto rámca sú školy rozdelené na špeciálne a bežné a ďalej sa na základe tohto kľúča členia.[2]

Integrácia

V integrovanom školskom systéme naďalej existujú rôzne podskupiny žiakov, vytvorených na základe ich potrieb a schopností. Rozdiel je v tom, že deti s postihnutím môžu za určitej podpory navštevovať bežné školy. V podstate ide o duálny systém, v ktorom paralelne funguje segregovaná aj integrovaná edukácia. Dieťa fungujúce v takejto forme edukácie má pri neúspešnom začlenení možnosť prechodu do špeciálnej školy[2] V súčasných podmienkach môžeme odlíšiť dva typy integrácie: skupinovú integráciu a individuálnu integráciu. Individuálna integrácia znamená vzdelávanie žiaka - jednotlivca so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v bežnom kolektíve v klasickej škole. Pod skupinovou integráciou sa rozumie vzdelávanie viacerých žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí vytvárajúc skupinu, sú začlení do bežnej školy. [3] Integrácia je zväčša chápaná ako cieľový stav začlenenia jednotlivca [3]

Inklúzia

Inklúzia je systém základného vzdelávania, kde je umožnené každému žiakovi navštevovať školu, ktorá je ideálne v blízkosti jeho bydliska. Ku každému žiakovi na inkluzívnej škole je pristupované individuálne ako k mimoriadnej osobnosti. Každý žiak má svoju stratégiu vzdelávania, ktorá zohľadňuje jeho schopnosti, talenty alebo hendikepy. Odlišnosť žiakov je vnímaná nie ako problém, ale ako príležitosť k budovaniu rešpektu. [3] Prijatie heterogenity so sebou prináša nielen humánny aspekt, ale aj uľahčenie práce učiteľov, ktorí nie sú nútení s každým žiakom dosiahnuť rovnaký cieľ. [2] Na rozdiel od integrácie je inklúzia procesom, cieľom ku ktorému školy neustále smerujú, čo sa odráža aj v pomenovaní fenoménov ako: "inkluzívne zameranie", "inkluzívne smerovanie" namiesto pojmu "inkluzívna škola" [3]


Teoretické východiská a historické ukotvenie

Od integrácie k inklúzii

V antickom Ríme sa prvýkrát v dejinách ľudský život chápal ako individualita, čo tvorilo východisko v jeho formovaní. Na druhej strane, však ľudia s postihnutím boli v antike potlačovaní a prevládal voči nim odmietavý prístup, keďže ciele antickej spoločnosti boli zamerané hlavne pragmaticky. Mierny posun môžeme sledovať v judaistickej kultúre, kde bol človek s postihnutím chápaný ako nositeľ Božieho obrazu a z desatora vyplvýval zákaz zabíjať takýchto jedincov. Na postihnutie bolo však stále nahliadané ako na Boží trest. Neskorší vývoj viedol stredovekú novovekú spoločnosť k inštitucionalizácii starostlivosti o ľudí s rôznym typom postihnutia a paradigma sa pomaly začala meniť. Kľúčovým obdobím bol vznik špeciálnej pedagogiky.

Inkluzívne vzdelávanie v Českej republike

Legislatívne ukotvenie

Aktuálny stav a postoje

Podľa výskumu Pančochy a Slepičkovej [4], ktorý skúmal postoj verejnosti k žiakom s istou formou postihnutia otázky edukácie takýchto detí v bežných školách vyplýva, že najviac akceptovanými skupinami sú žiaci s telesným hendikepom, nasledujú žiaci so zmyslovým hendikepom. Respondenti sa vo väčšine zhodli, že sa neobávajú spoločného vzdelávania ich detí všeobecne so žiakmi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a priznávajú im právo dostať toto vzdelanie v bežnej škole. Najmenej prijímanými sú žiaci trpiaci mentálnym postihnutím alebo poruchou správania. Väčšina respondentov však vyjadrovala názor, že žiakom so špeciálnymi potrebami nie je možné v bežnej triede poskytnúť potrebný priestor v potrebnej miere. Taktiež boli časté obavy respondentov, že žiaci s mentálnym postihnutím môžu mať negatívny vplyv na kvalitu vyučovania ostatných. Spomínané názory dobre reprezentuje nasledovný hviezdiecový graf.

Hviezdicový graf s percentuálnym zastúpením odpovedí [4]

Školský poradenský systém

Asistenti pedagóga

Organizácie podporujúce žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami

Odkazy

Reference

  1. ↑ Lazarová, et al. (2016) Podoby inkluzívní vzdělávaní - implikace. In Bartoňová, M, et al. Inkluze ve škole a ve společnosti jako interdisciplinární téma. Brno: Masarykova univerzita
  2. ↑ 2,0 2,1 2,2 Lechta, V. (2010). Základy inkluzivní pedagogiky: dítě s postižením, narušením a ohrožením ve škole. Praha: Portál
  3. ↑ 3,0 3,1 3,2 3,3 Tannenbergová, M. (2016). Průvodce školní inkluzí, aneb, Jak vypadá kvalitní základní škola současnosti? Praha: Wolters Kluwer
  4. ↑ 4,0 4,1 Pančocha, K. Slepičková, L. (2016) Česká veřejnost a inkluzívní vzělávaní: Postoje a jejich souvislosti optikou kvantitativního výskumného šetrření. In Bartoňová, M, et al. Inkluze ve škole a ve společnosti jako interdisciplinární téma. Brno: Masarykova univerzita

Literatura

Externí odkazy

http://www.inkluzevpraxi.cz/

Zdroje obrázků

Klíčová slova

segregace, integrace, inkluze

Citováno z „https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Psychologické_aspekty_segregace,_integrace_a_inkluze&oldid=64598“