Myšlenkové mapy: Porovnání verzí
| Řádek 1: | Řádek 1: | ||
{{Pracuje se}} | {{Pracuje se}} | ||
'''Myšlienková mapa''' (alebo mentálna mapa) je grafické usporiadanie slov, pojmov a obrázkov, ktoré umožňuje vyznačiť a identifikovať závislosti a spojitosti, ktoré nie sú často na prvý pohľad úplne zjavné. Aj keď boli myšlienkové mapy pôvodne určené pre [[Učení|učenie]], ich využitie je omnoho všestrannejšie - podporujú [[Paměť|pamäť]], rozvíjajú kreativitu, pomáhajú pri plánovaní, riešení problémov alebo sú všeobecne sprievodcom systematickým uvažovaním.<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty">ČERNÝ, Michal a Dagmar CHYTKOVÁ. <i>Myšlenkové mapy pro studenty: učte se efektivně a nastartujte svou kariéru</i>. 1. vyd. Brno: BizBooks, 2014, 166 s. ISBN 978-80-265-0267-8.</ref> | '''Myšlienková mapa''' (alebo mentálna mapa) je grafické usporiadanie slov, pojmov a obrázkov, ktoré umožňuje vyznačiť a identifikovať závislosti a spojitosti, ktoré nie sú často na prvý pohľad úplne zjavné. Aj keď boli myšlienkové mapy pôvodne určené pre [[Učení|učenie]], ich využitie je omnoho všestrannejšie - podporujú [[Paměť|pamäť]], rozvíjajú kreativitu, pomáhajú pri plánovaní, riešení problémov alebo sú všeobecne sprievodcom systematickým uvažovaním.<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty">ČERNÝ, Michal a Dagmar CHYTKOVÁ. <i>Myšlenkové mapy pro studenty: učte se efektivně a nastartujte svou kariéru</i>. 1. vyd. Brno: BizBooks, 2014, 166 s. ISBN 978-80-265-0267-8.</ref> | ||
| + | |||
[[File:Esempio_di_mappa_mentale_sul_tema_%27Strumenti_di_analisi%27.jpg|thumb|upright 3|left|Myšlienková mapa kreslená rukou]] | [[File:Esempio_di_mappa_mentale_sul_tema_%27Strumenti_di_analisi%27.jpg|thumb|upright 3|left|Myšlienková mapa kreslená rukou]] | ||
== Kto už myšlenkové mapy v minulosti používal == | == Kto už myšlenkové mapy v minulosti používal == | ||
| + | |||
=== Porfyrios z Tyru === | === Porfyrios z Tyru === | ||
| − | Ako jeden z prvých používal myšlienkové mapy Porfyrios z Tyru (232 - 304), novoplatónsky filozof, ktorý sa zamýšľal nad tým, ako pre svojich poslucháčov sprehľadniť dielo Aristotela. | + | |
| + | Ako jeden z prvých používal myšlienkové mapy Porfyrios z Tyru (232 - 304), novoplatónsky filozof, ktorý sa zamýšľal nad tým, ako pre svojich poslucháčov sprehľadniť dielo Aristotela.<ref name="Využití Vinšů">VINŠŮ, RNDr. Alex. <i>Využití myšlenkových map pro studium</i>. In: Juniorská Univerzita Karlova: Prezentace z přednášek [online]. s. 1-8 [cit. 2015-12-12]. Dostupné z: http://www.juniorskauniverzita.cuni.cz/JU-43-version1-vyuziti_myslenkovych_map_upr.pdf</ref> | ||
| + | |||
=== Leonardo da Vinci === | === Leonardo da Vinci === | ||
| − | Za zakladateľa myšlienkových máp v pravom slova zmysle je považovaný Leonardo da Vinci (1452-1519). Jedným zo spôsobov, ako si tvoril poznámky, bolo spojenie obrazov, slov, textu a vzorcov do jedného diela, ktoré zachytávalo v plnosti nejaký problém. Jeho kresby mu pomohli hlboko preniknúť do tak od seba vzdialených oblastí, ako je výtvarné umenie, fyziológia, strojné inžinierstvo či biológia. Jazyk slov bol až na druhom mieste za jazykom jeho kresieb. Slová mu slúžili ku klasifikácii, k označovaniu popisu jeho tvorivých myšlienok a objavov - primárnym nástrojom jeho tvorivého [[Myšlení|myslenia]] bol jazyk názorných zobrazení. | + | |
| + | Za zakladateľa myšlienkových máp v pravom slova zmysle je považovaný Leonardo da Vinci (1452-1519). Jedným zo spôsobov, ako si tvoril poznámky, bolo spojenie obrazov, slov, textu a vzorcov do jedného diela, ktoré zachytávalo v plnosti nejaký problém.<ref name="Využití Vinšů"/> Jeho kresby mu pomohli hlboko preniknúť do tak od seba vzdialených oblastí, ako je výtvarné umenie, fyziológia, strojné inžinierstvo či biológia. Jazyk slov bol až na druhom mieste za jazykom jeho kresieb. Slová mu slúžili ku klasifikácii, k označovaniu popisu jeho tvorivých myšlienok a objavov - primárnym nástrojom jeho tvorivého [[Myšlení|myslenia]] bol jazyk názorných zobrazení.<ref name="Mentální mapování">BUZAN, Tony. <i>Mentální mapování</i>. Vyd. 2. Praha: Portál, 2014, 165 s. ISBN 978-80-262-0520-3.</ref> | ||
| + | |||
=== Galileo Galilei === | === Galileo Galilei === | ||
| − | Galileo Galilei (1564-1642) tiež patrí medzi najväčších svetových mysliteľov, ktorým sa podarilo zrevolucionalizovať vedu. Zatiaľ čo jeho súčasníci analyzovali vedecké problémy pomocou tradičných slovných a matematických postupov, zviditeľnil Galileo, rovnako ako pred ním Leonardo da Vinci, svoje myšlienky pomocou názorných obrázkov a schém. | + | |
| + | Galileo Galilei (1564-1642) tiež patrí medzi najväčších svetových mysliteľov, ktorým sa podarilo zrevolucionalizovať vedu. Zatiaľ čo jeho súčasníci analyzovali vedecké problémy pomocou tradičných slovných a matematických postupov, zviditeľnil Galileo, rovnako ako pred ním Leonardo da Vinci, svoje myšlienky pomocou názorných obrázkov a schém.<ref name="Mentální mapování"/> | ||
| + | |||
=== Albert Einstein === | === Albert Einstein === | ||
| + | |||
Tiež Albert Einstein (1879-1955) odmietal tradičnú štandardnú lineárnu, numerickú a verbálnu podobu tvorivého myslenia. Rovnako ako jeho predchodcovia bol Einstein presvedčený o tom, že všetky tieto tradičné nástroje sú síce použiteľné, ale rozhodne nie potrebné, a že omnoho dôležitejšia je predstavivosť. | Tiež Albert Einstein (1879-1955) odmietal tradičnú štandardnú lineárnu, numerickú a verbálnu podobu tvorivého myslenia. Rovnako ako jeho predchodcovia bol Einstein presvedčený o tom, že všetky tieto tradičné nástroje sú síce použiteľné, ale rozhodne nie potrebné, a že omnoho dôležitejšia je predstavivosť. | ||
| − | Podľa Einsteina je "predstavivosť dôležitejšia než vedomosti, pretože predstavivosť nepozná hranice". V liste svojmu priateľovi Mauricic Solovinovi vylíčil, aké problémy mu spôsobuje, keď má vyjadriť slovami svoju filozofiu vedy, pretože on týmto spôsobom nemyslí - jeho myslenie má podobu názorných schém. | + | Podľa Einsteina je "predstavivosť dôležitejšia než vedomosti, pretože predstavivosť nepozná hranice". V liste svojmu priateľovi Mauricic Solovinovi vylíčil, aké problémy mu spôsobuje, keď má vyjadriť slovami svoju filozofiu vedy, pretože on týmto spôsobom nemyslí - jeho myslenie má podobu názorných schém.<ref name="Mentální mapování"/> |
| + | |||
=== Tony Buzan === | === Tony Buzan === | ||
| − | [[Tony Buzan|Tony Buzan]] v sedemdesiatych rokoch preberá myšlienky svojich predchodcov a stanovuje základné pravidlá, ako by sa tieto siete mali tvoriť. Tejto metóde dáva názov Myšlienkové mapy. | + | |
| + | [[Tony Buzan|Tony Buzan]] v sedemdesiatych rokoch preberá myšlienky svojich predchodcov a stanovuje základné pravidlá, ako by sa tieto siete mali tvoriť. Tejto metóde dáva názov Myšlienkové mapy.<ref name="Využití Vinšů"/> | ||
== Sedem krokov k vytvoreniu myšlienkovej mapy == | == Sedem krokov k vytvoreniu myšlienkovej mapy == | ||
| − | Na vytvorenie myšlienkovej mapy potrebujeme iba čistý papier, farebné ceruzky a perá, mozog a [[Představivost|predstavivosť]]. | + | |
| + | Na vytvorenie myšlienkovej mapy potrebujeme iba čistý papier, farebné ceruzky a perá, mozog a [[Představivost|predstavivosť]].<ref name="Mentální mapování"/> | ||
| + | |||
=== V strede === | === V strede === | ||
| + | |||
[[File:Guru_Mindmap.jpg|thumb|upright 6|right|Myšlienková mapa kreslená rukou]] | [[File:Guru_Mindmap.jpg|thumb|upright 6|right|Myšlienková mapa kreslená rukou]] | ||
| − | Začneme v strede čistého papiera, ktorý bude položený na šírku. Dáme tak svojmu mozgu slobodu pôsobiť všetkými smermi a vyjadrovať sa slobodnejšie, prirodzenejšie a rozšírime tak hranice svojho [[Myšlení|myslenia]]. | + | |
| + | Začneme v strede čistého papiera, ktorý bude položený na šírku. Dáme tak svojmu mozgu slobodu pôsobiť všetkými smermi a vyjadrovať sa slobodnejšie, prirodzenejšie a rozšírime tak hranice svojho [[Myšlení|myslenia]].<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty"/><ref name="Mentální mapování"/> | ||
| + | |||
=== Obrázok === | === Obrázok === | ||
| − | Svoju ústrednú predstavu vyjadríme obrázkom. Názorné zobrazenie nám pomáha využiť našu [[Představivost|predstavivosť]]. Obrázok uprostred je zaujímavejší, udržuje naše sústredenie na danú tému a motivuje mozog k činnosti. | + | |
| − | Ak sa rozhodneme vyjadriť ústrednú predstavu slovom, je vhodné ju buď doplniť obrázkom, alebo slovo pomocou farieb a multidimenzionality zvýrazniť a premeniť v obraz. | + | Svoju ústrednú predstavu vyjadríme obrázkom. Názorné zobrazenie nám pomáha využiť našu [[Představivost|predstavivosť]]. Obrázok uprostred je zaujímavejší, udržuje naše sústredenie na danú tému a motivuje mozog k činnosti.<ref name="Mentální mapování"/> |
| + | Ak sa rozhodneme vyjadriť ústrednú predstavu slovom, je vhodné ju buď doplniť obrázkom,<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty"/> alebo slovo pomocou farieb a multidimenzionality zvýrazniť a premeniť v obraz.<ref name="Využití Vinšů"/> | ||
| + | |||
=== Farby === | === Farby === | ||
| − | Farby sú pre náš mozog rovnako podnetné ako názorné zobrazenia. Každá ústredná predstava by mala obsahovať minimálne tri rôzne farby. Vďaka farbám sú naše mentálne mapy omnoho živšie, pretože stimulujú našu [[Paměť|pamäť]] a kreativitu, a naše tvorivé [[Myšlení|myslenie]] získava ďalšiu energiu navyše. | + | |
| + | Farby sú pre náš mozog rovnako podnetné ako názorné zobrazenia. Každá ústredná predstava by mala obsahovať minimálne tri rôzne farby. Vďaka farbám sú naše mentálne mapy omnoho živšie, pretože stimulujú našu [[Paměť|pamäť]] a kreativitu, a naše tvorivé [[Myšlení|myslenie]] získava ďalšiu energiu navyše.<ref name="Mentální mapování"/><ref name="Využití Vinšů"/> | ||
| + | |||
=== Hlavné vetvy === | === Hlavné vetvy === | ||
| − | K centrálnemu obrázku pripojujte hlavné vetvy, k nim vetvy druhej úrovne, k obom vetvy tretej úrovne, atď. Pre každú vetvu myšlienkovej mapy je vhodné použiť inú farbu. Mapa nemusí byť vyváženým stromom, ale skôr by mala byť reprezentáciou našich nápadov. Náš mozog pracuje pomocou asociácií. Rád si spája dve (alebo tri či štyri) veci dohromady. Ak prepojíme jednotlivé vetvy, napríklad šípkami, ľahšie si veci pamätáme a lepšie im rozumieme. Prepojením hlavných vetiev zakladáme a vytvárame základnú štruktúru svojich predstáv. | + | |
| + | K centrálnemu obrázku pripojujte hlavné vetvy, k nim vetvy druhej úrovne, k obom vetvy tretej úrovne, atď.<ref name="Mentální mapování"/> Pre každú vetvu myšlienkovej mapy je vhodné použiť inú farbu. Mapa nemusí byť vyváženým stromom, ale skôr by mala byť reprezentáciou našich nápadov.<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty"/> Náš mozog pracuje pomocou asociácií. Rád si spája dve (alebo tri či štyri) veci dohromady.<ref name="Mentální mapování"/> Ak prepojíme jednotlivé vetvy, napríklad šípkami,<ref name="Využití Vinšů"/> ľahšie si veci pamätáme a lepšie im rozumieme. Prepojením hlavných vetiev zakladáme a vytvárame základnú štruktúru svojich predstáv.<ref name="Mentální mapování"/> | ||
| + | |||
=== Krivky === | === Krivky === | ||
| − | Vetvy kreslite ako krivky, nie ako priamky. Samými rovnými čiarami by sme svoj mozog znudili. Zakrivené, organické vetvy, podobajúce sa konárom stromu, sú omnoho atraktívnejšie a viac nás upútajú. | + | |
| − | Je tiež vhodné používať rôzne veľkosti písmen, vetiev a obrázkov. Rozdiely vo veľkosti poukazujú na význam pojmov v hierarchií. Veľký objekt preto vnímame ako dôležitejší a je jednoduchšie si ho zapamätať. | + | Vetvy kreslite ako krivky, nie ako priamky. Samými rovnými čiarami by sme svoj mozog znudili. Zakrivené, organické vetvy, podobajúce sa konárom stromu, sú omnoho atraktívnejšie a viac nás upútajú.<ref name="Mentální mapování"/> |
| + | Je tiež vhodné používať rôzne veľkosti písmen, vetiev a obrázkov. Rozdiely vo veľkosti poukazujú na význam pojmov v hierarchií. Veľký objekt preto vnímame ako dôležitejší a je jednoduchšie si ho zapamätať.<ref name="Využití Vinšů"/> | ||
| + | |||
=== Kľúčové slová === | === Kľúčové slová === | ||
| − | Pre každú čiaru použite iba jedno jednoduché kľúčové slovo alebo slovné spojenie. Jednotlivé kľúčové slová zvyšujú účinnosť a flexibilitu myšlienkových máp. Každý taký výraz, rovnako ako každý obrázok, vytvára vlastný súbor asociácií a môžu byť inšpiráciou pre nové myšlienky. Príliš dlhé fráze alebo vety tento proces silno obmedzujú. | + | |
| + | Pre každú čiaru použite iba jedno jednoduché kľúčové slovo alebo slovné spojenie. Jednotlivé kľúčové slová zvyšujú účinnosť a flexibilitu myšlienkových máp. Každý taký výraz, rovnako ako každý obrázok, vytvára vlastný súbor asociácií a môžu byť inšpiráciou pre nové myšlienky. Príliš dlhé fráze alebo vety tento proces silno obmedzujú.<ref name="Mentální mapování"/> | ||
| + | |||
=== Vyobrazenia === | === Vyobrazenia === | ||
| − | Vizualizácia sa má v myšlienkových mapách používať všade, kde je to možné. Používajte obrázky na celej ploche mapy, pretože každý obrázok, rovnako ako vyobrazenie v strede mapy, má hodnotu tisíca slov. | + | |
| − | Každý autor myšlienkovej mapy si nájde štýl, ktorý mu bude vyhovovať. Je dobré podľa nejakého návodu začať a sprvu používať presne tieto pravidlá. Po nakreslení určitého počtu máp je človek pripravený prejsť do štádia, kde si tieto pravidlá prispôsobuje podľa vlastného štýlu, vytvára si vlastné značky a skratky.<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty | + | Vizualizácia sa má v myšlienkových mapách používať všade, kde je to možné.<ref name="Využití Vinšů"/> Používajte obrázky na celej ploche mapy, pretože každý obrázok, rovnako ako vyobrazenie v strede mapy, má hodnotu tisíca slov.<ref name="Mentální mapování"/> |
| + | Každý autor myšlienkovej mapy si nájde štýl, ktorý mu bude vyhovovať. Je dobré podľa nejakého návodu začať a sprvu používať presne tieto pravidlá. Po nakreslení určitého počtu máp je človek pripravený prejsť do štádia, kde si tieto pravidlá prispôsobuje podľa vlastného štýlu, vytvára si vlastné značky a skratky.<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty"/><ref name="Využití Vinšů"/> | ||
== Využitie myšlienkových máp == | == Využitie myšlienkových máp == | ||
| + | |||
[[File:MindMapGuidlines.svg|thumb|upright 2.3|right|Myšlienková mapa o tvorbe myšlienkových máp]] | [[File:MindMapGuidlines.svg|thumb|upright 2.3|right|Myšlienková mapa o tvorbe myšlienkových máp]] | ||
[[File:FreeMind-mindmap.jpg|thumb|upright 2.3|right|Myšlienková mapa vytvorená v programe Free Mind]] | [[File:FreeMind-mindmap.jpg|thumb|upright 2.3|right|Myšlienková mapa vytvorená v programe Free Mind]] | ||
| + | |||
Myšlienkové mapy je možné využiť v mnohých oblastiach, napríklad: | Myšlienkové mapy je možné využiť v mnohých oblastiach, napríklad: | ||
* v práci - riadenie pracovného jednania, prijímací pohovor, hľadanie nápadov, atď. | * v práci - riadenie pracovného jednania, prijímací pohovor, hľadanie nápadov, atď. | ||
* v spoločenskom živote - nákup darčekov (nákupný zoznam), naplánovanie romantického víkendu, učenie sa cudziemu jazyku, atď. | * v spoločenskom živote - nákup darčekov (nákupný zoznam), naplánovanie romantického víkendu, učenie sa cudziemu jazyku, atď. | ||
| − | * v osobnom živote - plánovanie rodinných udalostí, domáci rozpočet, kreatívne riešenie problémov, vízia a zmysel života, plánovanie budúcnosti, time management, atď. | + | * v osobnom živote - plánovanie rodinných udalostí, domáci rozpočet, kreatívne riešenie problémov, vízia a zmysel života, plánovanie budúcnosti, time management, atď.<ref name="Mentální mapování"/> |
| − | * v škole - pri čítaní textov (príprava pred čítaním, mapy po skončení čítania), pri písaní textov (obsah prác, bakalárska či magisterská prác, esej, referát, seminárna práca, atď.), pri písaní poznámok (poznámky z prednášok, výpisy z humanitných kníh a článkov, výpisy z prírodovedných kníh a článkov), pri tvorení prezentácie, atď.<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty | + | * v škole - pri čítaní textov (príprava pred čítaním, mapy po skončení čítania), pri písaní textov (obsah prác, bakalárska či magisterská prác, esej, referát, seminárna práca, atď.), pri písaní poznámok (poznámky z prednášok, výpisy z humanitných kníh a článkov, výpisy z prírodovedných kníh a článkov), pri tvorení prezentácie, atď.<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty"/> |
===Ako čítať (nie len odborné) texty pomocou myšlienkových máp=== | ===Ako čítať (nie len odborné) texty pomocou myšlienkových máp=== | ||
| + | |||
doplním text | doplním text | ||
| + | |||
====Príprava pred čítaním==== | ====Príprava pred čítaním==== | ||
| + | |||
doplním text | doplním text | ||
| + | |||
====Mapy po skončení čítania==== | ====Mapy po skončení čítania==== | ||
| + | |||
doplním text<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty"/> | doplním text<ref name="Myšlenkové mapy pro studenty"/> | ||
| Řádek 71: | Řádek 105: | ||
* http://www.tonybuzan.com/ | * http://www.tonybuzan.com/ | ||
* http://imindmap.com/ | * http://imindmap.com/ | ||
| + | |||
| + | === Souvisejíci články === | ||
| + | [[Tony Buzan|Tony Buzan]] | ||
=== Klíčová slova === | === Klíčová slova === | ||
Myšlenkové mapy, [[Tony Buzan|Tony Buzan]], [[Paměť|Paměť]], [[Představivost|Představivost]], [[Učení|Učení]] | Myšlenkové mapy, [[Tony Buzan|Tony Buzan]], [[Paměť|Paměť]], [[Představivost|Představivost]], [[Učení|Učení]] | ||
Verze z 15. 12. 2015, 21:09
|
Na této stránce se právě pracuje. Prosím needitujte tuto stránku, dokud na ní zůstává tato šablona. Předejdete tak editačnímu konfliktu. Jestliže uběhla od poslední editace doba alespoň dvou dnů, neváhejte tuto šablonu odstranit. |
|
Myšlienková mapa (alebo mentálna mapa) je grafické usporiadanie slov, pojmov a obrázkov, ktoré umožňuje vyznačiť a identifikovať závislosti a spojitosti, ktoré nie sú často na prvý pohľad úplne zjavné. Aj keď boli myšlienkové mapy pôvodne určené pre učenie, ich využitie je omnoho všestrannejšie - podporujú pamäť, rozvíjajú kreativitu, pomáhajú pri plánovaní, riešení problémov alebo sú všeobecne sprievodcom systematickým uvažovaním.[1]
Obsah
Kto už myšlenkové mapy v minulosti používal
Porfyrios z Tyru
Ako jeden z prvých používal myšlienkové mapy Porfyrios z Tyru (232 - 304), novoplatónsky filozof, ktorý sa zamýšľal nad tým, ako pre svojich poslucháčov sprehľadniť dielo Aristotela.[2]
Leonardo da Vinci
Za zakladateľa myšlienkových máp v pravom slova zmysle je považovaný Leonardo da Vinci (1452-1519). Jedným zo spôsobov, ako si tvoril poznámky, bolo spojenie obrazov, slov, textu a vzorcov do jedného diela, ktoré zachytávalo v plnosti nejaký problém.[2] Jeho kresby mu pomohli hlboko preniknúť do tak od seba vzdialených oblastí, ako je výtvarné umenie, fyziológia, strojné inžinierstvo či biológia. Jazyk slov bol až na druhom mieste za jazykom jeho kresieb. Slová mu slúžili ku klasifikácii, k označovaniu popisu jeho tvorivých myšlienok a objavov - primárnym nástrojom jeho tvorivého myslenia bol jazyk názorných zobrazení.[3]
Galileo Galilei
Galileo Galilei (1564-1642) tiež patrí medzi najväčších svetových mysliteľov, ktorým sa podarilo zrevolucionalizovať vedu. Zatiaľ čo jeho súčasníci analyzovali vedecké problémy pomocou tradičných slovných a matematických postupov, zviditeľnil Galileo, rovnako ako pred ním Leonardo da Vinci, svoje myšlienky pomocou názorných obrázkov a schém.[3]
Albert Einstein
Tiež Albert Einstein (1879-1955) odmietal tradičnú štandardnú lineárnu, numerickú a verbálnu podobu tvorivého myslenia. Rovnako ako jeho predchodcovia bol Einstein presvedčený o tom, že všetky tieto tradičné nástroje sú síce použiteľné, ale rozhodne nie potrebné, a že omnoho dôležitejšia je predstavivosť. Podľa Einsteina je "predstavivosť dôležitejšia než vedomosti, pretože predstavivosť nepozná hranice". V liste svojmu priateľovi Mauricic Solovinovi vylíčil, aké problémy mu spôsobuje, keď má vyjadriť slovami svoju filozofiu vedy, pretože on týmto spôsobom nemyslí - jeho myslenie má podobu názorných schém.[3]
Tony Buzan
Tony Buzan v sedemdesiatych rokoch preberá myšlienky svojich predchodcov a stanovuje základné pravidlá, ako by sa tieto siete mali tvoriť. Tejto metóde dáva názov Myšlienkové mapy.[2]
Sedem krokov k vytvoreniu myšlienkovej mapy
Na vytvorenie myšlienkovej mapy potrebujeme iba čistý papier, farebné ceruzky a perá, mozog a predstavivosť.[3]
V strede
Začneme v strede čistého papiera, ktorý bude položený na šírku. Dáme tak svojmu mozgu slobodu pôsobiť všetkými smermi a vyjadrovať sa slobodnejšie, prirodzenejšie a rozšírime tak hranice svojho myslenia.[1][3]
Obrázok
Svoju ústrednú predstavu vyjadríme obrázkom. Názorné zobrazenie nám pomáha využiť našu predstavivosť. Obrázok uprostred je zaujímavejší, udržuje naše sústredenie na danú tému a motivuje mozog k činnosti.[3] Ak sa rozhodneme vyjadriť ústrednú predstavu slovom, je vhodné ju buď doplniť obrázkom,[1] alebo slovo pomocou farieb a multidimenzionality zvýrazniť a premeniť v obraz.[2]
Farby
Farby sú pre náš mozog rovnako podnetné ako názorné zobrazenia. Každá ústredná predstava by mala obsahovať minimálne tri rôzne farby. Vďaka farbám sú naše mentálne mapy omnoho živšie, pretože stimulujú našu pamäť a kreativitu, a naše tvorivé myslenie získava ďalšiu energiu navyše.[3][2]
Hlavné vetvy
K centrálnemu obrázku pripojujte hlavné vetvy, k nim vetvy druhej úrovne, k obom vetvy tretej úrovne, atď.[3] Pre každú vetvu myšlienkovej mapy je vhodné použiť inú farbu. Mapa nemusí byť vyváženým stromom, ale skôr by mala byť reprezentáciou našich nápadov.[1] Náš mozog pracuje pomocou asociácií. Rád si spája dve (alebo tri či štyri) veci dohromady.[3] Ak prepojíme jednotlivé vetvy, napríklad šípkami,[2] ľahšie si veci pamätáme a lepšie im rozumieme. Prepojením hlavných vetiev zakladáme a vytvárame základnú štruktúru svojich predstáv.[3]
Krivky
Vetvy kreslite ako krivky, nie ako priamky. Samými rovnými čiarami by sme svoj mozog znudili. Zakrivené, organické vetvy, podobajúce sa konárom stromu, sú omnoho atraktívnejšie a viac nás upútajú.[3] Je tiež vhodné používať rôzne veľkosti písmen, vetiev a obrázkov. Rozdiely vo veľkosti poukazujú na význam pojmov v hierarchií. Veľký objekt preto vnímame ako dôležitejší a je jednoduchšie si ho zapamätať.[2]
Kľúčové slová
Pre každú čiaru použite iba jedno jednoduché kľúčové slovo alebo slovné spojenie. Jednotlivé kľúčové slová zvyšujú účinnosť a flexibilitu myšlienkových máp. Každý taký výraz, rovnako ako každý obrázok, vytvára vlastný súbor asociácií a môžu byť inšpiráciou pre nové myšlienky. Príliš dlhé fráze alebo vety tento proces silno obmedzujú.[3]
Vyobrazenia
Vizualizácia sa má v myšlienkových mapách používať všade, kde je to možné.[2] Používajte obrázky na celej ploche mapy, pretože každý obrázok, rovnako ako vyobrazenie v strede mapy, má hodnotu tisíca slov.[3] Každý autor myšlienkovej mapy si nájde štýl, ktorý mu bude vyhovovať. Je dobré podľa nejakého návodu začať a sprvu používať presne tieto pravidlá. Po nakreslení určitého počtu máp je človek pripravený prejsť do štádia, kde si tieto pravidlá prispôsobuje podľa vlastného štýlu, vytvára si vlastné značky a skratky.[1][2]
Využitie myšlienkových máp
Myšlienkové mapy je možné využiť v mnohých oblastiach, napríklad:
- v práci - riadenie pracovného jednania, prijímací pohovor, hľadanie nápadov, atď.
- v spoločenskom živote - nákup darčekov (nákupný zoznam), naplánovanie romantického víkendu, učenie sa cudziemu jazyku, atď.
- v osobnom živote - plánovanie rodinných udalostí, domáci rozpočet, kreatívne riešenie problémov, vízia a zmysel života, plánovanie budúcnosti, time management, atď.[3]
- v škole - pri čítaní textov (príprava pred čítaním, mapy po skončení čítania), pri písaní textov (obsah prác, bakalárska či magisterská prác, esej, referát, seminárna práca, atď.), pri písaní poznámok (poznámky z prednášok, výpisy z humanitných kníh a článkov, výpisy z prírodovedných kníh a článkov), pri tvorení prezentácie, atď.[1]
Ako čítať (nie len odborné) texty pomocou myšlienkových máp
doplním text
Príprava pred čítaním
doplním text
Mapy po skončení čítania
doplním text[1]
Odkazy
Reference
- ↑ 1,0 1,1 1,2 1,3 1,4 1,5 1,6 ČERNÝ, Michal a Dagmar CHYTKOVÁ. Myšlenkové mapy pro studenty: učte se efektivně a nastartujte svou kariéru. 1. vyd. Brno: BizBooks, 2014, 166 s. ISBN 978-80-265-0267-8.
- ↑ 2,0 2,1 2,2 2,3 2,4 2,5 2,6 2,7 2,8 VINŠŮ, RNDr. Alex. Využití myšlenkových map pro studium. In: Juniorská Univerzita Karlova: Prezentace z přednášek [online]. s. 1-8 [cit. 2015-12-12]. Dostupné z: http://www.juniorskauniverzita.cuni.cz/JU-43-version1-vyuziti_myslenkovych_map_upr.pdf
- ↑ 3,00 3,01 3,02 3,03 3,04 3,05 3,06 3,07 3,08 3,09 3,10 3,11 3,12 3,13 BUZAN, Tony. Mentální mapování. Vyd. 2. Praha: Portál, 2014, 165 s. ISBN 978-80-262-0520-3.
Literatura
- ČERNÝ, Michal a Dagmar CHYTKOVÁ. Myšlenkové mapy pro studenty: učte se efektivně a nastartujte svou kariéru. 1. vyd. Brno: BizBooks, 2014, 166 s. ISBN 978-80-265-0267-8.
- BUZAN, Tony. Mentální mapování. Vyd. 2. Praha: Portál, 2014, 165 s. ISBN 978-80-262-0520-3.
- VINŠŮ, RNDr. Alex. Využití myšlenkových map pro studium. In: Juniorská Univerzita Karlova: Prezentace z přednášek [online]. s. 1-8 [cit. 2015-12-12]. Dostupné z: http://www.juniorskauniverzita.cuni.cz/JU-43-version1-vyuziti_myslenkovych_map_upr.pdf
Externí odkazy
Souvisejíci články
Klíčová slova
Myšlenkové mapy, Tony Buzan, Paměť, Představivost, Učení
Text je dostupný pod licencí Creative Commons Uveďte autora 3.0 Česko při dodržení případných autorských práv a dalších podmínek
© 2013 ISSN: 2336-5897
