Stredoveké knižnice v Čechách

Staroslovienske obdobie

Od polovice 9. storočia sa na území Veľkej Moravy objavovali knižné jednotliviny, hlavne liturgické knihy v latinčine, ktoré boli na toto územie dovezené. Latinčinu postupne vytlačovala po roku 863 staroslovienska hlaholika, ktorú zaviedli Cyril s Metodom pri ich kresťanskej misii. Pôvodné pamiatky z tohto obdobia nie sú, až na niektoré zlomky, vôbec dochované. V Čechách tej doby nie sú takmer žiadne stopy po vlastnej knižnej kultúre.

Doba jednotlivých kníh a menších knižných súborov

Podľa svätováclavských legiend sa prvé liturgické knihy objavili v škole v Budči, kde slúžili na vzdelávanie kniežaťa Václava. Tieto knihy boli importované, latinské aj slovanské. Pravdepodobne, menší knižný súbor vlastnili aj mnísi v Sázavskom kláštore a menšie súbory sa nachádzali aj v katedrálnych kostoloch. Knižnice sa v tomto období rozvíjali v súvislosti so vznikom kláštorov, ktoré boli hlavnými stredovekými strediskami vzdelanosti.

Mníšske rády

Na územie Čiech prišiel ako prvý mníšky rád benediktíni. Najstaršími kláštormi bol ženský kláštor sv. Jiří na Pražskom hrade, založený v roku 967 a mužský kláštor v Břevnove založený v roku 973. Pri obidvoch kláštoroch bola budovaná aj knižnica a tým pádom vzrastal aj počet tvorcov a konzumentov kníh. V roku 1030 bol založený Sázavský kláštor (sv. Vojtěch) s významnou pisárskou školou. Najstaršie dochované pamiatky sú tu Pražské zlomky a Zlomok evanjeliára.

Významné rukopisy z tohto obdobia:

• Humpoldova legenda o sv. Václavovi – najstaršie česká pamiatka, v súčasnosti sa nachádza v Zemskej knižnici vo Wolfenbüteli (v Nemecku)
• Kódex vyšehradský – vznikol asi v Břevnovskom kláštore a zachytáva korunováciu českého kráľa Vratislava v roku 1085 a úlomky zo 4 evanjelií. Uložený je v Národní knihovně v Prahe
• Kodex gigas - Podlažická („Ďáblova“) bible – pochádza z 13. storočia z benediktínskeho kláštor v Podlažicích. Je zložený v viacerých textov (Starý a Nový zákon, Židovská kronika, opis Kosmovy kroniky, traktáty, zaklínadlá, dobové záznamy) a je bohato iluminovaný.

Cirkevné knižnice a súkromné zbierky 12. a 13. storočia

V 12. storočí došlo k rozmachu rehoľných hnutí a rehoľné rády prišli do Čiech a Nemecka, kde založili kláštory a pri nich skriptóriá a opisovačské dielne. Za takmer sto rokov, do konca 13. storočia sa počet kláštorov strojnásobil, čím sa zvýšil aj dopyt po písomnostiach. V 12. storočí bol založený premonštrátmi aj Strahovský kláštor s knižnicou a školou. Táto knižnica prežila aj požiar, husitské a švédske vojská počas 30-ročnej vojny a dodnes sú tu dochované zlomky.

Medzi významné knižnice patrily aj:

• Klášterní knihovna v Plasech
• Vyšehradská kapitulní knihovna
• Knihovna cisterciáckého kláštera ve Vyšším Brodě
• Cisterciácký klášter na Zbraslavi – Zbraslavská kronika
• Písařská a malířská dílna na Pražském hradě – Pasionál abatyše Kunhuty

V tomto období vznikali aj prvé súkromné zbierky kníh na území Čiech, vďaka vláde Přemyslovcov (Přemysl Otakar II. a Václav II.) a zhromažďovaniu kníh bohatých feudálov.

Knižnice a kultúra v 14. storočí

Počas éry Karla IV. dosiahli Čechy kultúrny a politický rozmach. Praha sa stala cisárskym sídlom a začali sem prúdiť rukopisy z celej Európy a prenikať aj vplyvy talianskej renesancie. Z najvýznamnejších činov Karla IV. bolo založenie pražskej univerzity 7. apríla 1348. Študovalo tu mnoho cudzincov a Praha sa stala knižným exportným strediskom. Karol IV. zakladal v Čechách aj nové kláštory, hlavne v Prahe. Od prvej polovice 14. storočia sa mení podoba rukopisu a začína sa importovať papier, najprv z Talianska, neskôr z Norimbergu.

Začala sa rozvíjať aj literatúra zábavná a vzdelávacia, písaná v národných jazykoch, už aj v českom. Knihy už prenikali aj do meštianskych vrstiev, nielen do šľachtických kruhov. Z tejto doby sa uchoval rukopis tzv. Dalimilovej kroniky. Zbierky kníh vlastnili cirkevní hodnostári, politické alebo literárne osobnosti. Osobné zbierky vlastnili aj panovníci, napr. Karol IV., ktorý ich aj sám používal. Knižnice sa ale aj naďalej budujú pri kláštoroch a katedrálnych kapitulách. V knižniciach môžeme nájsť už aj súpisy kníh, aj keď skôr majú charakter majetkovej evidencie no obsahujú aj knižnično technické informácie. V roku 1389 sa objavil aj prvý „knihovní řád“ v listine pre farský kostol bavorský.

Pražská univerzita

Najvýznamnejšími celkami sa stali knižnice súvisiace s pražskou univerzitou. Najdôležitejšími boli knižnice jednotlivých „kolejí“ ktoré tvorili intelektuálne zázemie celej univerzity. Najvýznamnejšiu „kolej“ založil sám Karol IV. v roku 1633 a niesla jeho meno – kolej Karlova. Rozsiahlymi boli aj knižnice členov českej reformácie, ktorých jadro tvorila knižnica pri Betlémskej kapli v Prahe a knižnica Mistra Jana Husa. Obsahovali hlavne texty reformnej povahy , ale aj knihy s teologicko filozofickým základom.

V tomto období vznikajú aj zárodky svetských šľachtických a meštianskych knižníc. Napríklad rožmberská knižnica a osobná knižnica Tomáša zo Štítného. Vyskytovali sa v týchto typoch knižníc prevažne knihy písané v českom jazyku.

Odkazy

Použitá literatúra

• BOHATCOVÁ, Mirjam a kol. Česká kniha: v proměnách staletí. 1. vydání. Praha: Panorama, 1990, 622 s. ISBN 80-7038-131-0.
• CEJPEK, Jiří et al. Dějiny knihoven a knihovnictví. 2. vydání. Praha: Nakladatelství Karolinum, 2008, 247 s. ISBN 978-80-246-0323-0.
• HLAVÁČEK, Ivan. Knihy a knihovny v českém středověku: (studie k jejich dějinám do husitství). Praha: Nakladatelství Karolinum, 2005, 394 s. ISBN 80-246-0917-7.

Související články

• Vývoj knižníc v stredoveku
• Dejiny knižníc v európskom stredoveku