Myšlenkové mapy

Myšlienková mapa (alebo mentálna mapa) je grafické usporiadanie slov, pojmov a obrázkov, ktoré umožňuje vyznačiť a identifikovať závislosti a spojitosti, ktoré nie sú často na prvý pohľad úplne zjavné. Aj keď boli myšlienkové mapy pôvodne určené pre učenie, ich využitie je omnoho všestrannejšie - podporujú pamäť, rozvíjajú kreativitu, pomáhajú pri plánovaní, riešení problémov alebo sú všeobecne sprievodcom systematickým uvažovaním.

Myšlienková mapa kreslená rukou

Kto už myšlenkové mapy v minulosti používal

Porfyrios z Tyru

Ako jeden z prvých používal myšlienkové mapy Porfyrios z Tyru (232 - 304), novoplatónsky filozof, ktorý sa zamýšľal nad tým, ako pre svojich poslucháčov sprehľadniť dielo Aristotela.

Leonardo da Vinci

Za zakladateľa myšlienkových máp v pravom slova zmysle je považovaný Leonardo da Vinci (1452-1519). Jedným zo spôsobov, ako si tvoril poznámky, bolo spojenie obrazov, slov, textu a vzorcov do jedného diela, ktoré zachytávalo v plnosti nejaký problém. Jeho kresby mu pomohli hlboko preniknúť do tak od seba vzdialených oblastí, ako je výtvarné umenie, fyziológia, strojné inžinierstvo či biológia. Jazyk slov bol až na druhom mieste za jazykom jeho kresieb. Slová mu slúžili ku klasifikácii, k označovaniu popisu jeho tvorivých myšlienok a objavov - primárnym nástrojom jeho tvorivého myslenia bol jazyk názorných zobrazení.

Galileo Galilei

Galileo Galilei (1564-1642) tiež patrí medzi najväčších svetových mysliteľov, ktorým sa podarilo zrevolucionalizovať vedu. Zatiaľ čo jeho súčasníci analyzovali vedecké problémy pomocou tradičných slovných a matematických postupov, zviditeľnil Galileo, rovnako ako pred ním Leonardo da Vinci, svoje myšlienky pomocou názorných obrázkov a schém.

Albert Einstein

Tiež Albert Einstein (1879-1955) odmietal tradičnú štandardnú lineárnu, numerickú a verbálnu podobu tvorivého myslenia. Rovnako ako jeho predchodcovia bol Einstein presvedčený o tom, že všetky tieto tradičné nástroje sú síce použiteľné, ale rozhodne nie potrebné, a že omnoho dôležitejšia je predstavivosť. Podľa Einsteina je "predstavivosť dôležitejšia než vedomosti, pretože predstavivosť nepozná hranice". V liste svojmu priateľovi Mauricic Solovinovi vylíčil, aké problémy mu spôsobuje, keď má vyjadriť slovami svoju filozofiu vedy, pretože on týmto spôsobom nemyslí - jeho myslenie má podobu názorných schém.

Tony Buzan

Tony Buzan v sedemdesiatych rokoch preberá myšlienky svojich predchodcov a stanovuje základné pravidlá, ako by sa tieto siete mali tvoriť. Tejto metóde dáva názov Myšlienkové mapy.

Sedem krokov k vytvoreniu myšlienkovej mapy

Na vytvorenie myšlienkovej mapy potrebujeme iba čistý papier, farebné ceruzky a perá, mozog a predstavivosť.

V strede

Myšlienková mapa opisujúca tvorbu myšlienkových máp

Začneme v strede čistého papiera, ktorý bude položený na šírku. Dáme tak svojmu mozgu slobodu pôsobiť všetkými smermi a vyjadrovať sa slobodnejšie, prirodzenejšie a rozšírime tak hranice svojho myslenia.

Obrázok

Svoju ústrednú predstavu vyjadríme obrázkom. Názorné zobrazenie nám pomáha využiť našu predstavivosť. Obrázok uprostred je zaujímavejší, udržuje naše sústredenie na danú tému a motivuje mozog k činnosti. Ak sa rozhodneme vyjadriť ústrednú predstavu slovom, je vhodné ju buď doplniť obrázkom, alebo slovo pomocou farieb a multidimenzionality zvýrazniť a premeniť v obraz.

Farby

Farby sú pre náš mozog rovnako podnetné ako názorné zobrazenia. Každá ústredná predstava by mala obsahovať minimálne tri rôzne farby. Vďaka farbám sú naše mentálne mapy omnoho živšie, pretože stimulujú našu pamäť a kreativitu, a naše tvorivé myslenie získava ďalšiu energiu navyše.

Hlavné vetvy

K centrálnemu obrázku pripojujte hlavné vetvy, k nim vetvy druhej úrovne, k obom vetvy tretej úrovne, atď. Pre každú vetvu myšlienkovej mapy je vhodné použiť inú farbu. Mapa nemusí byť vyváženým stromom, ale skôr by mala byť reprezentáciou našich nápadov. Náš mozog pracuje pomocou asociácií. Rád si spája dve (alebo tri či štyri) veci dohromady. Ak prepojíme jednotlivé vetvy, napríklad šípkami, ľahšie si veci pamätáme a lepšie im rozumieme. Prepojením hlavných vetiev zakladáme a vytvárame základnú štruktúru svojich predstáv.

Krivky

Vetvy kreslite ako krivky, nie ako priamky. Samými rovnými čiarami by sme svoj mozog znudili. Zakrivené, organické vetvy, podobajúce sa konárom stromu, sú omnoho atraktívnejšie a viac nás upútajú. Je tiež vhodné používať rôzne veľkosti písmen, vetiev a obrázkov. Rozdiely vo veľkosti poukazujú na význam pojmov v hierarchii. Veľký objekt preto vnímame ako dôležitejší a je jednoduchšie si ho zapamätať.

Kľúčové slová

Pre každú čiaru použite iba jedno jednoduché kľúčové slovo alebo slovné spojenie. Jednotlivé kľúčové slová zvyšujú účinnosť a flexibilitu myšlienkových máp. Každý taký výraz, rovnako ako každý obrázok, vytvára vlastný súbor asociácií a môžu byť inšpiráciou pre nové myšlienky. Príliš dlhé fráze alebo vety tento proces silno obmedzujú.

Vyobrazenia

Vizualizácia sa má v myšlienkových mapách používať všade, kde je to možné. Používajte obrázky na celej ploche mapy, pretože každý obrázok, rovnako ako vyobrazenie v strede mapy, má hodnotu tisíca slov. Každý autor myšlienkovej mapy si nájde štýl, ktorý mu bude vyhovovať. Je dobré podľa nejakého návodu začať a sprvu používať presne tieto pravidlá. Po nakreslení určitého počtu máp je človek pripravený prejsť do štádia, kde si tieto pravidlá prispôsobuje podľa vlastného štýlu, vytvára si vlastné značky a skratky.

Využitie myšlienkových máp

Myšlienková mapa kreslená rukou

Myšlienkové mapy je možné využiť v mnohých oblastiach, napríklad:

• v práci - riadenie pracovného jednania, prijímací pohovor, hľadanie nápadov, atď.
• v spoločenskom živote - nákup darčekov (nákupný zoznam), naplánovanie romantického víkendu, učenie sa cudziemu jazyku, atď.
• v osobnom živote - plánovanie rodinných udalostí, domáci rozpočet, kreatívne riešenie problémov, vízia a zmysel života, plánovanie budúcnosti, time management, atď.
• v škole - pri čítaní textov (príprava pred čítaním, mapy po skončení čítania), pri písaní textov (obsah prác, bakalárska či magisterská prác, esej, referát, seminárna práca, atď.), pri písaní poznámok (poznámky z prednášok, výpisy z humanitných kníh a článkov, výpisy z prírodovedných kníh a článkov), pri tvorení prezentácie, atď.

Príklad praktického využitia: Čítanie (nie len odborných) textov pomocou myšlienkových máp

Počas štúdia na vysokej škole sa nevyhnete nutnosti čítať odborné a iné texty. Pokiaľ sa naučíte čítať efektívne, začnete využívať rôzne techniky, odnesiete si z textu viac informácií a nestrávite čítaním toľko času. Čítanie vás bude aj viac baviť.

Myšlienková mapa vytvorená v programe Free Mind

Čo je efektívne čítanie?

• Efektívne čítanie je proces, pri ktorom pristupujete k textu aktívne, teda využívate rôzne techniky, striedate rôzne rýchlosti čítania (podľa typu a zložitosti textu), čítate kriticky, kladiete si otázky, čítate medzi riadky, píšete si behom čítania poznámky, robíte i v texte značky a hľadáte medzi jednotlivými informáciami spojitosti.

• Efektívny čitateľ dokáže čítať akékoľvek texty, dokáže v nich nájsť inšpiráciu, nové informácie ktoré sa prepájajú s už nadobudnutými znalosťami. Pokiaľ s textom nesúhlasí, dokáže argumentovať a kriticky text hodnotiť.

Existuje mnoho metód, ktoré môžeme pri čítaní využiť. Každá z nich využíva trochu iné princípy, preto by si mal každý osvojiť takú metódu, ktorá mu najviac vyhovuje. Metódy je vhodné striedať vždy podľa typu čítaného textu a cieľa čítania.

Príprava pred čítaním - myšlienková mapa zložená z informácií, ktoré už vieme

Aktívny čitateľ pracuje s textom ešte skôr, než začne čítať, a neskončí ani po prečítaní textu. Pred samotným čítaním je potrebné si určiť, čo je cieľom čítania a pripraviť sa na čítaný text:

• Zistite, čo už o téme viete. Premýšľajte, čo ste už o téme čítali alebo počuli. Vytvorte si malú myšlienkovú mapu, ktorá bude zložená iba z informácií, ktoré už poznáte.

Príprava pred čítaním - myšlienková mapa zložená z otázok, ktoré sa chceme z textu dozvedieť

• Položte si množstvo otázok, ktoré vás k téme napadajú. Otázky vám pomôžu zistiť, čo od témy očakávate nové a čo sa chcete dozvedieť. Zároveň slúži ako podklad pri samotnom čítaní. Vďaka otázkam viete, aké informácie v texte hľadať. (Napr. Ako je text aktuálny? Akým spôsobom na to nazerajú rôzni odborníci? Ako na danú tému nazerajú iné odbory? Čo s chcete z textu dozvedieť? Čo vás zaujíma?)

• Otázky si zapíšte do novej myšlienkovej mapy a všetky zodpovedzte. Nechajte si v tejto mape priestor, aby ste do nej mohli písať aj neskôr. Je vhodné využiť ju i behom čítania.

Príprava pred čítaním - myšlienková mapa na výťah informácií z textu

• Pripravte si šablónu, ktorá vám bude slúžiť na zápis poznámok počas čítania. Ako aktívni čitatelia by ste si mali robiť neustále poznámky i počas čítania - či už je to výťah informácií z textu, alebo vaše postrehy, nápady a argumenty. Môžete vytvoriť jednu myšlienkovú mapu na výťah informácií z textu a druhú na svoje postrehy, alebo môžete oboje zapisovať do jednej mapy.

• Šablóna by mala obsahovať minimálne toľko hlavných vetiev, koľko obsahuje pod tém. (V knihe počet kapitol, pokiaľ ide o kratší text tak rozdelenie na odseky). Z každej hlavnej vetvy vytvorte minimálne štyri pod vetvy, ktoré zaplníte počas čítania. Pripravené prázdne vetvy vás budú nútiť, aby ste ich zaplnili, čo vedie k aktívnejšej práci s textom. Počas čítania môžete samozrejme pridávať ďalšie vetvy.

Mapy po skončení čítania

Po skončení čítania je vhodné sa prečítanému textu ešte chvíľu venovať. Práca s novo nadobudnutými informáciami hneď po prečítaní textu pomáha pochopeniu súvislostí a dlhodobejšiemu zapamätaniu.

Po skončení čítania - myšlienová mapa pozostávajúca z cudzích pojmov a definicií

• Prejdite si všetky vypísané pojmy. Môže ísť o termíny, cudzie slová, definície. Pokiaľ nerozumiete všetkým slovám alebo nechápete ich pravý význam, dohľadajte si ich v slovníkoch. Pokúste sa všetky nové pojmy zachytiť do myšlienkovej mapy. Tým si vytvoríte základné pojmy témy, ku ktorým môžete pripisovať ďalšie nové pojmy, ktoré nájdete v iných textoch.

Po skončení čítania - práca s myšlienkovými mapami, ktoré sme si vytvorili pred čítaním

• Pokiaľ ste si pred čítaním vytvorili myšlienkovú mapu s otázkami, venujte pozornosť tým, na ktoré ste si ešte neodpovedali. Zaujímať vás budú odpovede na otázky, ktoré sa pýtali na to, čo od textu očakávate a čo sa chcete dozvedieť. Našli ste všetky odpovede? Splnil text vaše očakávania?

• Odpovedzte si na otázku, či sa v texte nevyskytovala informácia, s ktorou nesúhlasíte lebo ktorá bola v rozpore s vašimi znalosťami. Pokiaľ áno, čím by to mohlo byť? Na ktorej strane je pravda? Existuje len jedna pravda? Skúste dohľadať odpoveď v iných zdrojoch.

Po skončení čítania - myšlienková mapa, pomocou ktorej si overíte, čo ste si zapamätali

• Aby ste si overili, či ste si čítaný text zapamätali, vytvorte si jednu myšlienkovú mapu, kam sa budete snažiť napísať všetky dôležité informácie. Výsledok potom porovnajte so svojimi poznámkami. Tam, kde nájdete medzeru, postupujte tak, že si informáciu najprv prečítate v texte a následne si ju doplníte do mapy.

Výsledné mapy nevyhadzujte. Dajte dohromady všetky mapy, ktoré ste k textu vytvorili a uschovajte si ich do jednej zložky. Pokiaľ čítate v elektronickej podobe ale mapy kreslíte na papier, mapy si naskenujte a uložte k textu ako obrázok. Výsledná zložka sa vám zíde, keď sa k téme budete musieť vrátiť, napríklad pred štátnymi skúškami.

Odkazy

Literatura

• ČERNÝ, Michal a Dagmar CHYTKOVÁ. Myšlenkové mapy pro studenty: učte se efektivně a nastartujte svou kariéru. 1. vyd. Brno: BizBooks, 2014, 166 s. ISBN 978-80-265-0267-8.
• BUZAN, Tony. Mentální mapování. Vyd. 2. Praha: Portál, 2014, 165 s. ISBN 978-80-262-0520-3.
• VINŠŮ, RNDr. Alex. Využití myšlenkových map pro studium. In: Juniorská Univerzita Karlova: Prezentace z přednášek [online]. s. 1-8 [cit. 2015-12-12]. Dostupné z: http://www.juniorskauniverzita.cuni.cz/JU-43-version1-vyuziti_myslenkovych_map_upr.pdf

Externí odkazy

• http://www.myslenkove-mapy.cz/
• http://www.tonybuzan.com/
• http://imindmap.com/

Souvisejíci články

Tony Buzan

Klíčová slova

Myšlenkové mapy, Tony Buzan, Paměť, Představivost, Učení