Myšlenkové mapy

Myšlienková mapa (alebo mentálna mapa) je grafické usporiadanie slov, pojmov a obrázkov, ktoré umožňuje vyznačiť a identifikovať závislosti a spojitosti, ktoré nie sú často na prvý pohľad úplne zjavné. Aj keď boli myšlienkové mapy pôvodne určené pre učenie, ich využitie je omnoho všestrannejšie - podporujú pamäť, rozvíjajú kreativitu, pomáhajú pri plánovaní, riešení problémov alebo sú všeobecne sprievodcom systematickým uvažovaním.^[1]

Myšlienková mapa kreslená rukou

Kto už myšlenkové mapy v minulosti používal

Porfyrios z Tyru

Ako jeden z prvých používal myšlienkové mapy Porfyrios z Tyru (232 - 304), novoplatónsky filozof, ktorý sa zamýšľal nad tým, ako pre svojich poslucháčov sprehľadniť dielo Aristotela.

Leonardo da Vinci

Za zakladateľa myšlienkových máp v pravom slova zmysle je považovaný Leonardo da Vinci (1452-1519). Jedným zo spôsobov, ako si tvoril poznámky, bolo spojenie obrazov, slov, textu a vzorcov do jedného diela, ktoré zachytávalo v plnosti nejaký problém. Jeho kresby mu pomohli hlboko preniknúť do tak od seba vzdialených oblastí, ako je výtvarné umenie, fyziológia, strojné inžinierstvo či biológia. Jazyk slov bol až na druhom mieste za jazykom jeho kresieb. Slová mu slúžili ku klasifikácii, k označovaniu popisu jeho tvorivých myšlienok a objavov - primárnym nástrojom jeho tvorivého myslenia bol jazyk názorných zobrazení.

Galileo Galilei

Galileo Galilei (1564-1642) tiež patrí medzi najväčších svetových mysliteľov, ktorým sa podarilo zrevolucionalizovať vedu. Zatiaľ čo jeho súčasníci analyzovali vedecké problémy pomocou tradičných slovných a matematických postupov, zviditeľnil Galileo, rovnako ako pred ním Leonardo da Vinci, svoje myšlienky pomocou názorných obrázkov a schém.

Albert Einstein

Tiež Albert Einstein (1879-1955) odmietal tradičnú štandardnú lineárnu, numerickú a verbálnu podobu tvorivého myslenia. Rovnako ako jeho predchodcovia bol Einstein presvedčený o tom, že všetky tieto tradičné nástroje sú síce použiteľné, ale rozhodne nie potrebné, a že omnoho dôležitejšia je predstavivosť. Podľa Einsteina je "predstavivosť dôležitejšia než vedomosti, pretože predstavivosť nepozná hranice". V liste svojmu priateľovi Mauricic Solovinovi vylíčil, aké problémy mu spôsobuje, keď má vyjadriť slovami svoju filozofiu vedy, pretože on týmto spôsobom nemyslí - jeho myslenie má podobu názorných schém.

Tony Buzan

Tony Buzan v sedemdesiatych rokoch preberá myšlienky svojich predchodcov a stanovuje základné pravidlá, ako by sa tieto siete mali tvoriť. Tejto metóde dáva názov Myšlienkové mapy.^[2]^[3]

Sedem krokov k vytvoreniu myšlienkovej mapy

Na vytvorenie myšlienkovej mapy potrebujeme iba čistý papier, farebné ceruzky a perá, mozog a predstavivosť.

V strede

Myšlienková mapa kreslená rukou

Začneme v strede čistého papiera, ktorý bude položený na šírku. Dáme tak svojmu mozgu slobodu pôsobiť všetkými smermi a vyjadrovať sa slobodnejšie, prirodzenejšie a rozšírime tak hranice svojho myslenia.

Obrázok

Svoju ústrednú predstavu vyjadríme obrázkom. Názorné zobrazenie nám pomáha využiť našu predstavivosť. Obrázok uprostred je zaujímavejší, udržuje naše sústredenie na danú tému a motivuje mozog k činnosti. Ak sa rozhodneme vyjadriť ústrednú predstavu slovom, je vhodné ju buď doplniť obrázkom, alebo slovo pomocou farieb a multidimenzionality zvýrazniť a premeniť v obraz.

Farby

Farby sú pre náš mozog rovnako podnetné ako názorné zobrazenia. Každá ústredná predstava by mala obsahovať minimálne tri rôzne farby. Vďaka farbám sú naše mentálne mapy omnoho živšie, pretože stimulujú našu pamäť a kreativitu, a naše tvorivé myslenie získava ďalšiu energiu navyše.

Hlavné vetvy

K centrálnemu obrázku pripojujte hlavné vetvy, k nim vetvy druhej úrovne, k obom vetvy tretej úrovne, atď. Pre každú vetvu myšlienkovej mapy je vhodné použiť inú farbu. Mapa nemusí byť vyváženým stromom, ale skôr by mala byť reprezentáciou našich nápadov. Náš mozog pracuje pomocou asociácií. Rád si spája dve (alebo tri či štyri) veci dohromady. Ak prepojíme jednotlivé vetvy, napríklad šípkami, ľahšie si veci pamätáme a lepšie im rozumieme. Prepojením hlavných vetiev zakladáme a vytvárame základnú štruktúru svojich predstáv.

Krivky

Vetvy kreslite ako krivky, nie ako priamky. Samými rovnými čiarami by sme svoj mozog znudili. Zakrivené, organické vetvy, podobajúce sa konárom stromu, sú omnoho atraktívnejšie a viac nás upútajú. Je tiež vhodné používať rôzne veľkosti písmen, vetiev a obrázkov. Rozdiely vo veľkosti poukazujú na význam pojmov v hierarchií. Veľký objekt preto vnímame ako dôležitejší a je jednoduchšie si ho zapamätať.

Kľúčové slová

Pre každú čiaru použite iba jedno jednoduché kľúčové slovo alebo slovné spojenie. Jednotlivé kľúčové slová zvyšujú účinnosť a flexibilitu myšlienkových máp. Každý taký výraz, rovnako ako každý obrázok, vytvára vlastný súbor asociácií a môžu byť inšpiráciou pre nové myšlienky. Príliš dlhé fráze alebo vety tento proces silno obmedzujú.

Vyobrazenia

Vizualizácia sa má v myšlienkových mapách používať všade, kde je to možné. Používajte obrázky na celej ploche mapy, pretože každý obrázok, rovnako ako vyobrazenie v strede mapy, má hodnotu tisíca slov. Každý autor myšlienkovej mapy si nájde štýl, ktorý mu bude vyhovovať. Je dobré podľa nejakého návodu začať a sprvu používať presne tieto pravidlá. Po nakreslení určitého počtu máp je človek pripravený prejsť do štádia, kde si tieto pravidlá prispôsobuje podľa vlastného štýlu, vytvára si vlastné značky a skratky.^[1]^[2]^[3]

Využitie myšlienkových máp

Myšlienková mapa o tvorbe myšlienkových máp

Myšlienková mapa vytvorená v programe Free Mind

Myšlienkové mapy je možné využiť v mnohých oblastiach, napríklad:

v práci - riadenie pracovného jednania, prijímací pohovor, hľadanie nápadov, atď.
v spoločenskom živote - nákup darčekov (nákupný zoznam), naplánovanie romantického víkendu, učenie sa cudziemu jazyku, atď.
v osobnom živote - plánovanie rodinných udalostí, domáci rozpočet, kreatívne riešenie problémov, vízia a zmysel života, plánovanie budúcnosti, time management, atď.
v škole - pri čítaní textov (príprava pred čítaním, mapy po skončení čítania), pri písaní textov (obsah prác, bakalárska či magisterská prác, esej, referát, seminárna práca, atď.), pri písaní poznámok (poznámky z prednášok, výpisy z humanitných kníh a článkov, výpisy z prírodovedných kníh a článkov), pri tvorení prezentácie, atď.^[1]^[2]

Ako čítať (nie len odborné) texty pomocou myšlienkových máp

doplním text

Príprava pred čítaním