Kancelársky balík je integrovaný program používaný v kancelárskej praxi. Obvykle zahŕňa textový a tabuľkový procesor, databázový systém, grafický editor, často tiež program na vytváranie prezentácií a komunikačný, poštový program.[1]

História a vývoj

Prvé kancelárske balíky vznikali v priebehu osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov. Ich vývoj spočiatku prebiehal na úrovni jednotlivých programov, pričom najväčšia pozornosť bola venovaná textovému editoru, na vývoji ktorom sa pracovala spoločnosť IBM. Ten v prvých fázach umožňoval len funkcie ako vkladanie textu, editovanie a tlač. Neskôr, už ako textový procesor – umožňujúci formátovanie a pokročilú prácu s textom – bol ponúkaný spolu s tabuľkovým procesorom a inými aplikáciami ako komplexnejší balík pre uľahčenie kancelárskej práce. Výhodou bola od počiatku dobrá kompatibilita s jednotlivými aplikáciami. Napríklad textový procesor umožňoval jednoduché vkladanie dát z tabuľkového procesoru. Zabezpečený tiež bol export pre univerzálny formát PDF. Kancelársky balík tak obsahoval nástroje potrebné k vytvoreniu, spracovaniu, uloženiu a odoslaniu rôznych typov dokumentov.[2][3]

Priekopníkom tohto druhu aplikačného softwaru, a teda kancelárskych balíkov, bola spoločnosť Microsoft. Svoju prvú verziu Office 1 vydala v roku 1989 pre počítače Apple. Až o rok neskôr prišiel Office 1 aj pre vlastný operačný systém, Microsoft Windows.[4]

Trend vo vývoji kancelárskych balíkov značne ovplyvnil Web 2.0. Writely, ktoré vytvorilo textový editor bežiaci priamo v internetovom prehliadači, si všimla spoločnosť Google a v roku 2006 tento start-up kúpila. Prerobila ho do služby Google Docs, kde pridala aj ďalšie aplikácie z tradičných kancelárskych balíkov. Dnes je služba Google Docs ponúkaná ako súčasť komplexného cloudu pomenovanom Google Drive. Microsoft na obľúbenosť online kancelárskych balíkov odpovedal vlastnou službou Office 365.[5]

Rozdelenie kancelárskych balíkov

Desktopové kancelárske balíky

Predstavujú množinu aplikácií, ktorých programová časť je uložená na koncovom zariadení užívateľa. Desktopové kancelárske balíky vyžadujú inštaláciu, alebo pretiahnutie na disk či prenosné médium – v prípade tzv. portable aplikácií.[2][3]

Online kancelárske balíky

Online kancelárske balíky narozdiel od desktopových nevyžadujú, aby ich kompilované kódy boli prenesené na koncovom zariadení používateľa. Sú nahrané a spúšťané na serveri poskytovateľa kancelárskeho balíku. Užívateľ k rozhraniam aplikácií pristupuje prostredníctvom internetového prehliadača.[2][3]

Mobilné a tabletové kancelárske balíky

Z dôvodu stále narastajúceho počtu dotykových zariadení, sa poskytovatelia desktopových, či online kancelárskych balíkov, snažia svoje aplikácie sprístupniť aj pre tento segment. Vydávajú natívne aplikácie, pre operačné systémy Android, iOS, alebo Windows 10 Mobile (predtým Windows Phone), ktoré majú grafické rozhranie prispôsobené na dotyk.[2][3]

Natívne formáty vybraných kancelárskych balíkov

Navzdory tomu, že balíky od rôznych spoločností používajú vlastné prípony súborov, vychádzajú prevažne z rovnakého formátového štandardu Office Open XML (OOXML). Ten vznikol z uzavretého formátu, ktorý používal Microsoftom pred rokom 2007. Odporcovia OOXML používajú OpenDocument (ODF). Napriek tomu, všetci producenti kancelárskych balíkov umožňujú do istej miery kompatibilitu a export pre konkurenčné aplikácie.[6]

Google Drive[7]

Aplikácie Prípony súborov
Dokumenty Google .gdoc
Tabuľky Google .gsheet
Prezentácie Google .gslides
Nákresy Google .gdraw
Formuláre Google .gform
Dynamické tabuľky Google .gtable

iWork

Aplikácie Prípony súborov
Pages .pages
Numbers .numbers
Keynote .key

Microsoft Office[8]

Aplikácie Prípony súborov
Word .docx
.doc
Excel .xlsx
.xls
PowerPoint .pptx
.ppt
OneNote .pptx
.ppt
Outlook .pst
Access .accdb

Funkcie

Cloud

Odkazy

Použitá literatúra

  1. ↑ BALVÍNOVÁ, Alena. Kancelářský balík. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2015-09-09]. Dostupné z: http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000000191&local_base=KTD.
  2. ↑ 2,0 2,1 2,2 2,3 KOUBEK, Lukáš. Online kancelářské balíky, jejich porovnání a vhodnost použití v neziskových organizacích. Praha, 2011. Bakalářská práce. Vysoká škola ekonomická v Praze, Fakulta informatiky a statistiky Vyšší odborná škola informačních služeb v Praze. Vedoucí práce Ing. Bc. David Klimánek, Ph.D.
  3. ↑ 3,0 3,1 3,2 3,3 STUPKA, Aleš. Používání kancelářských balíků na středních školách a gymnáziích [online]. Brno, 2015 [cit. 2015-09-10]. Diplomová práce. Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta. Vedoucí práce Jan Válek. Dostupné z: http://is.muni.cz/th/343633/pedf_m/
  4. ↑ Microsoft Office: od roku 1989 do éry smartphonů, tabletů a cloudu - Lupa.cz [online]. [cit. 2015-9-10]. Dostupné z: http://www.lupa.cz/clanky/microsoft-office-od-roku-1989-do-ery-smartphonu-tabletu-a-cloudu/
  5. ↑ Webové kancelářské aplikace: od experimentů ke klíčovým službám - Lupa.cz [online]. [cit. 2015-9-10]. Dostupné z: http://www.lupa.cz/clanky/webove-kancelarske-aplikace-od-podivnych-experimentu-ke-klicovym-sluzbam
  6. ↑ Office Open XML. Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2001- [cit. 2015-09-11]. Dostupné z: https://cs.wikipedia.org/wiki/Office_Open_XML
  7. ↑ What are the new Google Docs file types used by Google Drive? [online]. [cit. 2015-9-11]. Dostupné z: http://fileinfo.com/help/google_drive_file_types
  8. ↑ List of Microsoft Office filename extensions. Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2001- [cit. 2015-09-11]. Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Microsoft_Office_filename_extensions
Citováno z „https://wikisofia.cz/w/index.php?title=Kancelárske_balíky_-_funkčnosti,_formáty_dokumentov&oldid=22461“